Chránené vodohospodárske oblasti a hory v SR

Ľubica Zaušková

Les má pri plnení protieróznej funkcie a hydrických funkcií v krajine nezastupiteľné miesto. Najvýraznejšie sa to prejavuje práve v horských oblastiach. Horské lesy sú podľa MIDRIAKA (1983) so zreteľom na reliéf a zväčša bohatú vegetačnú pokrývku dôležitým regulačným faktorom hydrických a eróznych procesov v krajine, a to rovnako nížinnej krajine, lebo ovplyvňujú prietok, vodnosť tokov, záplavy a intenzitu vodnoeróznych procesov, ako aj gravitačnoeróznych, transportných a akumulačných réliefotvorných procesov na povrchu svahov i pod úpätiami.

Horské lesy SR

Kritériá na vyčleňovanie horských oblastí sa rôznia, ale v striktnom ponímaní (na základe výskytu horských druhov rastlín) je možné zaradiť do horských oblastí SR podľa MIDRIAKA (1994) územie približne nad 800 m n. m., t. j. cca 655 tisíc ha plochy (13,4 % z celkovej výmery plochy štátu). Najväčšia časť takýchto oblastí (takmer 92 %) zasahuje od 800 m po súčasnú hornú hranicu lesa (cca 1400–1500 m n. m.). Zvyšná časť je vysokohorskou oblasťou v užšom zmysle slova.

MIDRIAK (2002) uvádza, že z výmery horských oblastí Slovenska až 84 % tvoria lesy, ako aj porasty kosodreviny nad hranicou lesa.

Horské lesy v striktnom ponímaní v podmienkach Západných a Východných Karpát na Slovensku sú tvorené podľa MIDRIAKA (1993a) porastmi 6. LVS (smrekovo-bukovo-jedľový) a 7. LVS (smrekový) a patrí sem aj drevinovo-krovinová vegetácia 8. kosodrevinového stupňa. Medzi horské lesy na Slovensku možno zaradiť aj časť lesov z 5. LVS (jedľovo-bukový), najmä jeho najvrchnejšiu časť. Podľa údajov Lesoprojektu najväčšiu výmeru porastovej pôdy zaberá 5. LVS - 55,4 % a 6. LVS - 33,5 %. Smrekový (7. LVS) pokrýva 7,4 % a kosodrevina 3,7 %.

Chránené vodohospodárske oblasti

Hydrické a protierózne vplyvy lesných ekosystémov v horských oblastiach sú priaznivo podmienené najmä zmiešanými porastmi s prevahou buku v 5. a 6. LVS. Tieto spĺňajú podľa Ambrosa (1972) aj vodohospodárske požiadavky. Až

31 % výmery horských oblastí Slovenska tvorí svojimi prírodnými podmienkami územie s významnou prirodzenou akumuláciou vôd, ktoré sú vyhlásené (v zmysle zákona o vodách č. 346/2004 Z.z.) za chránené vodohospodárske oblasti (CHVO) - obr. 1. CHVO sú jednou formou územnej ochrany vôd - regionálnou, popri citlivých a zraniteľných oblastiach, ako aj sprísnenej špeciálnej ochrane vodných zdrojov, ktorá sa realizuje prostredníctvom ochranných pásiem vodárenských zdrojov a opatrení na ochranu vôd. V súčasnosti je na Slovensku 10 CHVO s celkovou výmerou 6942 km2, na ktorej by sa mala realizovať ochrana vodných zdrojov ako integrovaná ochrana kvality a kvantity podzemných vôd. V CHVO možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a ochrany ich zásob. Do horských oblastí zasahuje najmä prevažná časť CHVO Veľká Fatra, Nízke Tatry - západ aj východ a Horné povodie Hnilca, Muránska planina (obr. 1).

Ochrana vodných zdrojov v kontexte s EÚ

Prijatím Rámcovej smernice o vode 2000/60/EC (RSV) sa mení pohľad na ochranu zdrojov vôd. Orientuje sa na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o vodné zdroje a ich využívanie, t. j. na vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody prostredníctvom ich integrovaného manažmentu v povodiach. Účelom RSV je vytvoriť integrovaný rámec pre politiku EÚ v oblasti vôd, s cieľom ochrániť fyzickú a biologickú integritu vodných systémov a znížiť nepriaznivý tlak ľudskej populácie na zdroje vody. Prvoradou požiadavkou RSV je jej implementácia v celom povodí rieky – od prameňa až po ústie do mora. V slovenských podmienkach ide o povodie Dunaja (96 % územia) a Visly (4 % územia). Hlavným nástrojom riadenia povodia sú plány manažmentu povodí. Prvý plán manažmentu musí byť vypracovaný do r. 2009.

CHVO pod vplyvom klimatickej zmeny

Na Slovensku sa zaznamenal za posledných 100 rokov trend rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 0C a pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok v priemere o 5,6 % (na juhu SR aj o 10 %, Majerčáková, Šťastný 2001).

Podľa hydrologických scenárov pre časové horizonty rokov 2010, 2030 a 2075 (podľa SHMÚ 1997, Szolgay, Hlaváčová 2004), klimatická zmena môže mať výrazný vplyv na vnútro ročné rozdelenie odtoku u nás determinované severojužným gradientom prebiehajúcich klimatických zmien. V severných oblastiach v zimných mesiacoch môže dôjsť k nárastu prietokov, počas neskorej jari môže dôjsť k značnému poklesu vodnatosti tokov a v letných mesiacoch k vyrovnanému miernemu znižovaniu prietokov. Najmenej zasiahnuté bude pravdepodobne jesenné obdobie. Ariditu (suchosť) južných a juhovýchodných nížin môže dosiahnuť počas obdobia malej vodnatosti významný stupeň a špecifický odtok sa v určitých oblastiach môže priblížiť až k nule. Z výsledkov výskumov vyplýva, že pokles vodnatosti je na celom našom území pravdepodobnejší, než zachovanie dnešného stavu.

Z hľadiska citlivosti povrchových vôd na klimatické zmeny (spracované podľa VÚVH, 2003 a SHMÚ, 1997 ex Zaušková 2003) CHVO v horských oblastiach SR sú zaradené do 2. stupňa (CHVO Veľká Fatra, Nízke Tatry – západ, – východ, Horné povodie Hnilca) a 3. stupňa (CHVO Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina), t. j. do stredného a vysokého stupňa citlivosti.

Škvarenina, Tomlain (2003) v rámci modelovania zmien klimatickej vodnej bilancie lesných vegetačných stupňov uvádzajú, že v 5. LVS, ktorý je (podľa údajov Lesoprojektu 2003, ex Konôpka J., Konôpka B. 2004) v súčasnosti najviac zastúpený v horských oblastiach, možno očakávať podľa scenára klimatickej zmeny CCCM (Canadian Climate Center Model - uvažuje nárast teploty vzduchu aj zrážok pre časové horizonty) pre podmienky v roku 2075 jarné a jesenné suchšie periódy. V budúcnosti treba počítať s problematickým pestovaním smreka.

V 6. LVS môžeme očakávať znížený nadbytok vlahy v letných a jesenných mesiacoch, čo bude viesť k redukcii zastúpenia smreka. Smrekový (7. LVS) pravdepodobne aj v budúcich klimatických podmienkach bude postačujúco zásobený zrážkovou vodou. Globálna klimatická zmena nebude mať výraznejší vplyv na klimatickú vodnú bilanciu kosodrevinového stupňa.

Drevinové zloženie lesných ekosystémov výrazne ovplyvňuje transformáciu zrážok a s ňou spojenú potenciálnu evapotranspiráciu, ako aj výslednú klimatickú vodnú bilanciu. V prípade, že v horských oblastiach je v súčasnosti najviac zastúpenou drevinou smrek, a to aj v 5. a 6. LVS, v ktorých pôvodnými drevinami boli najmä buk, jedľa a javor horský, môže dôjsť v súvislosti s globálnou klimatickou zmenou k vážnemu narušeniu plnenia hydrických, resp. vodohospodárskych funkcií lesov a to aj na území CHVO.

Príspevok vznikol v rámci riešenia vedeckého projektu VEGA č. 1/0437/03.

Adresa autora:

Doc. Ing. Ľubica Zaušková, Ph.D.

Katedra aplikovanej ekológie

Fakulta ekológie a environmentalistiky

TU vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici

e-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. , Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.