Vietor, sneh a námraza - významné škodlivé činitele v lesoch Slovenska

Bohdan Konôpka

Náhodné ťažby na Slovensku v ostatnom období predstavujú podstatnú časť z celkového objemu drevnej suroviny.
Napríklad v roku 2005 bol tento podiel až 65,9 %. Vznikajú prevažne v dôsledku pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov, pričom dominantné postavenie tu má vietor. Platí to hlavne pre smrekové porasty, v ktorých vetrové kalamity takmer úplne znemožňujú riadne hospodárenie (t.j. výchovné a obnovné ťažby). V dôsledku toho má lesné hospodárstvo obrovské ekonomické straty.


Náhodné ťažby spôsobené vetrom, snehom a námrazou

Náhodné ťažby spôsobené vetrom sa za štyri ostatné decéniá postupne zvyšovali (Tab. 1). Sneh maximálny objem náhodných ťažieb spôsobil v rokoch 1976–1985 (2574 tis. m3). V posledných dvadsiatich rokoch tento objem poklesol. Kontinuálny nárast objemu kalamitného dreva sa pozoroval pri námraze. V rokoch 1966–1995 snehové kalamity predstavovali väčší objem než námrazové. V desaťročí 1996–2005 bol objem náhodných ťažieb spôsobených námrazou takmer dvakrát väčší ako snehom. Nárast vetrových a námrazových náhodných ťažieb zrejme súvisí aj so stále častejším prerieďovaním a fragmetáciou lesných porastov, prípadne s otváraním porastových stien. Spôsobujú to rozličné škodlivé činitele hlavne vietor, podkôrny hmyz, hubové ochorenia, imisie a sucho. Synergické pôsobenie imisí a vetra prípadne aj námrazy sa zistilo najmä v oblasti Kysúc, Oravy, Slovenského rudohoria a Spiša.
Objem realizovaných náhodných ťažieb v dôsledku pôsobenia vetra dosahoval v jednotlivých rokoch ostatného decénia (1996–2005) variabilné hodnoty (graf 1). Naproti tomu pomerne malé rozdiely boli pri snehu a námraze.

Rozbor náhodných ťažieb podľa drevín

Jednotlivé dreviny sú rozlične odolné voči mechanickému pôsobeniu vetra, snehu a námrazy čo sa prejavuje aj v objeme realizovaných náhodných ťažieb. Vyplýva to z odlišnej morfológie kmeňa, koruny a koreňového systému, ako aj fyzikálno-mechanických vlastností dreva. Tieto geneticky podmienené rastové vlastnosti v značnej miere ovplyvňuje prírodné prostredie, najmä klimatické a pôdne pomery. Z rozboru objemu náhodných ťažieb v dôsledku vetrových, snehových a námrazových polomov v desaťročí 1996–2005 podľa drevín vyplynulo, že vietor najviac poškodzoval smrek. Ročne išlo o 1242 tis. m3 spracovaného kalamitného dreva, čo predstavovalo až 70 % z postihnutej hmoty všetkých drevín. Obdobná situácia bola v prípade snehových kalamít, keď smrek predstavoval 24 tis. m3 dreva čo bolo 52 % z celkovej kalamitnej hmoty. Iná situácia bola v prípade námrazových kalamít. Tu sa spracovalo 47 tis. m3 bukového dreva, čo predstavovalo až 59 % celkovej kalamitnej hmoty. So zreteľom na to, že zastúpenie jednotlivých drevín v lesoch Slovenska je rozličné (v roku 2005: smrek 26,3 %, jedľa 4,1 %, borovica 7,2 %, buk 31,0 %, duby 13,4 %, hrab 5,7 %, iné 12,3 %) vyjadrili sme ich poškodenie aj podielom z porastových zásob z roku 1996 (graf 2, 3). Vietor najintenzívnejšie poškodzoval smrek (za obdobie 1996–2005 sa spracovalo 8,62 % z jeho celkovej zásoby), potom jedľu (3,47 %) a najmenej hrab (0,45 %). Sneh najintenzívnejšie poškodzoval borovicu (0,39 %), ďalej smrek (0,17 %), najmenej duby (0,02 %). Námraza najintenzívnejšie poškodzovala buk (0,35 %), duby (0,30 %), najmenej smrek a jedľu (0,03 %). Tu možno konštatovať, že kým vietor a sneh intenzívnejšie poškodzujú ihličnaté dreviny než listnaté, v prípade námrazy je to naopak. Za kritickú drevinu treba považovať smrek, keďže je veľmi rozšírená a najviac ju poškodzuje najvýznamnejší škodlivý činiteľ, t.j. vietor. Jeho náhodná ťažba tvorila až 2/3 z objemu kalamitného dreva vzniklého v dôsledku pôsobenia vetra, snehu a námrazy v ostatnom decéniu.

Aké sú východiská?

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že z abiotických škodlivých činiteľov na význame čoraz viac nadobúda námraza, ale výrazne dominuje vietor. Vietor v podmienkach Slovenska poškodzuje najčastejšie smrek. Je to v dôsledku jeho plytkého koreňového systému, pre vietor ťažko priechodnú korunu a drevom pomerne málo odolným voči mechanickému zaťaženiu. Smrek sa vyznačuje veľmi častým napadnutím hubovými patogénmi, ktoré výrazne zhoršujú jeho statickú stabilitu. Preto najvhodnejšie riešenie je postupná úprava drevinového zloženia a výstavby lesných porastov. Tieto sa musia priebežne prebudovávať na odolnejšie zmiešané a listnaté porasty. Toto platí hlavne pre smrekové monokultúry rastúce mimo areálu ich prirodzeného rozšírenia. Takéto lesné porasty ohrozuje nie len vietor a námraza, ale aj ďalšie sprievodné javy klimatickej zmeny, najmä sucho. V dostatočnom predstihu treba posilňovať statickú stabilitu smrečín, čo súvisí so zavádzaním jemnejších hospodárskych spôsobov. Tu treba využiť známe pestovno-ochranné postupy, ktoré sú cielené najmä na znižovanie rizika vetrových škôd. Tieto sa rozvedú v ďalšej časti príspevku.
Už pri zakladaní lesných porastov treba vytvoriť východisko pre dobrú statickú stabilitu lesných porastov. Najdôležitejšia je pri tom správna voľba drevinového zloženia. Treba zabezpečiť dostatočné zastúpenie spevňovacích drevín. Aby sa znížilo budúce riziko rozvrátenia lesných porastov vetrom, podiel spevňovacích drevín by nemal byť menej ako 30 % a na najviac ohrozených lokalitách 40 %. V princípe platí, že čím je lepšia bonita, tým je potrebný väčší podiel spevňovacích drevín. Spevňovacie dreviny treba vysádzať, resp. doplňovať tak, aby boli na miestach najviac exponovaných vetrom. Tieto dreviny by mali mať v neskorších štádiách vývoja porastov úrovňové alebo nadúrovňové postavenie. Preto im treba poskytnúť vekový náskok pred smrekom. Toto je možné napr. aj pri kombinovanej obnove, kde sa výsadba spevňovacích drevín má vykonať čím najskôr. Zvyšné priestory neskôr obsadí smrek z prirodzenej obnovy alebo sa umelo doplní. Ak ekologické podmienky predurčujú vysoký podiel smreka, pri umelej a kombinovanej obnove treba voliť miestne proveniencie. Pri zakladaní smrekových porastov treba výsadbu zabezpečiť v širšom spone, spravidla postačuje okolo 2500 kusov sadeníc na ha.
V porastoch by sa mala vytvárať sieť spevňovacích buniek (skupín) z odolných drevín. Osvedčili sa aj spevňovacie rebrá. V zásade platí, že statickú stabilitu lesných porastov možno pomocou výchovných zásahov úspešne budovať len v mladších porastoch. Tieto sú schopné pomerne pružne reagovať na pestovno-ochranné opatrenia. Ide o rastové stupne mladín, žŕdkovín, čiastočne aj žrďovín. Výchovné zásahy udržiavajúce voľnejší zápoj, vytvárajú podmienky pre vytvorenie a udržanie dostatočne dlhých korún. Zároveň sa s veľkosťou koruny vytvára rozsiahlejší koreňový systém a tým aj pevnejšie zakorenenie. V rámci výchovných zásahov treba osobitne chrániť a uvoľňovať spevňovacie dreviny. Pri výchovných zásahoch uvoľňovať nie len spevňovacie dreviny, ale aj smreky, ktoré vykazujú dobré statické vlastnosti. Ide o hrubé jedince (úrovňové a predrastavé) s mohutnou územkovou časťou, prípadne s náznakmi vývoja silných koreňových nábehov. Ďalej sú to jedince charakteristické dlhou a štíhlou korunou. Zo spevňovacích drevín a najstabilnejších jedincov smreka sa doporučuje v štádiu žŕdkovín vybrať 350-400 cieľových stromov na ha a vyznačiť ich. Tieto potom podporovať v ďalšom vývoji porastu. Dôležité je odstraňovať jedince s poškodením kmeňa napr. zverou a hnilobami. Mechanické poškodenia kmeňa bezodkladne ošetriť fungicídnym prostriedkom.
Na hraniciach dielcov treba udržiavať prieseky, aby sa tvorili porastové plášte. Ďalej treba budovať spevnené okraje porastov pomocou intenzívnych zásahov. V lesnej prevádzke sa zabúda aj na zakladanie rozlúk a odlúk.
V zásade platí, že najväčšia naliehavosť pestovno-ochranných opatrení, najmä výchovných zásahov, je v staticky najnestabilnejších porastoch. Ako ukazovateľ statickej stability môže poslúžiť korunovosť (podiel dĺžky koruny k výške stromu vyjadrený v percentách) alebo štíhlostný kvocient (podiel výšky stromu a hrúbky d1,3 násobený 100). Doc. Jozef Konôpka v roku 1999 vypracoval „Grafikony statickej stability smrekových porastov na Slovensku“ pomocou ktorých možno zhodnotiť statickú stabilitu smrečín. Podľa nich smrečiny
zaradil do štyroch stupňov statickej stability: výborný, dobrý, vyhovujúci a nevyhovujúci. Grafikony pre zhodnotenie statickej stability porastov využívajú parametre cieľových stromov. Hodnotí sa korunovosť alebo štíhlostný kvocient, pričom sa vypočítajú priemerné hodnoty pre porast. Na základe korunovosti alebo štíhlostného kvocientu a veku porastu, resp. strednej hrúbky cieľových stromov sa potom odvodí stupeň statickej stability porastu.
Na záver treba ešte raz zdôrazniť, že pri vzniku náhodných ťažieb zo škodlivých činiteľov už dlhodobo dominuje vietor. Tento najviac poškodzuje smrekové porasty. Prevažná časť smrekových porastov bola v minulosti pod vplyvom holorubného hospodárskeho spôsobu. Výchova v týchto lesných porastoch sa často zanedbala alebo bola nedostatočná. Výsledkom je ich nízka statická stabilita. Preto zavádzanie podrastového hospodárskeho spôsobu v štádiu obnovy (náhle zníženie zakmenenia) môže viesť k ich rozvráteniu vetrom. Prechod k tomuto hospodárskemu spôsobu si vyžaduje postupnú realizáciu súboru pestovných, ťažbových, ochranárskych a hospodársko-úpravníckych opatrení. Výsledkom takýchto opatrení je, že cieľové stromy smreka dosahujú potrebné statické parametre. Ďalej, že je tu dostatočné zastúpenie spevňovacích drevín. Postupná redukcia zastúpenia smreka, a to najmä v suboptime jeho výskytu, je prospešná nie len vo vzťahu k statickej stabilite. Ide o zlepšenie celkovej ekologickej stability lesných porastov, a to najmä v kontexte klimatickej zmeny.

Autor:
Dr. Ing. Bohdan Konôpka
Národné lesnícke centrum – LVÚ Zvolen
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.