Systematický prístup je kľúčom k pozitívnemu vnímaniu lesov a lesníctva verejnosťou

Ľudmila Marušáková

Vybudovať, ale najmä udržať pozitívnu mienku verejnosti v prospech lesníctva je ľudovo povedané „beh na dlhé trate“. Vyžaduje si to veľké úsilie manažérov a ich hovorcov, pestrú paletu rôznych komunikačných nástrojov, jasne definované a zrozumiteľné posolstvá, ale najmä systematický prístup. Informovať verejnosť prostredníctvom médií o konkrétnych faktoch z oblasti lesníctva je náročné, ale zmeniť postoje, vzťahy k lesom, možno aj hodnotový rebríček spoločnosti je pre nás snáď len nedosiahnuteľná méta. Napriek tomu v lesníctve existuje vďaka svojim špecifikám obrovský potenciál na budovanie partnerstva, spolupráce a dialógu smerom k spoločnosti. Vďaka komunikácií, ktorá je jedným z nástrojov lesníckej politiky, môžeme aj prostredníctvom lesnej pedagogiky vzdelávať verejnosť, odstraňovať predsudky, brániť nepochopeniu a prispieť k budovaniu múdrej spoločnosti, ktorá si chráni hodnoty svojej krajiny.

Les s jeho mimoprodukčnými funkciami je verejnosťou vnímaný s oveľa väčšou citlivosťou ako je tomu u iných hospodárskych subjektov. Lesy sú prístupné všetkým obyvateľom, preto sú všetky zásahy a výsledky činnosti lesníkov ľahko viditeľné aj pre laickú verejnosť. Predstava verejnosti o lesníctve a skutočnej náplni práce ľudí starajúcich sa o les je v mnohých prípadoch veľmi skreslená. Východiskom z tejto situácie je okrem hospodárenia udržateľným a prírode blízkym spôsobom najmä intenzívna a systematická komunikácia s verejnosťou na všetkých úrovniach lesného hospodárstva.

Výskum „Model komunikácie v lesnom hospodárstve a manažment lesnej pedagogiky“

Problematika lesníckej komunikácie sa stáva čoraz častejšie predmetom diskusií  aj na Slovensku, čo viedlo k tomu, že sa v rokoch 2009-2010 uskutočnil výskum s názvom „Model komunikácie v lesnom hospodárstve a manažment lesnej pedagogiky“. Na základe kvalitatívneho výskumu bolo dokázané, že komunikácia je samotnými lesníkmi považovaná za nevyhnutnú podmienku pre dosahovanie záujmov lesníctva. V súčasnosti je podľa výsledkov výskumu najväčšou „Achilovou pätou“ lesníckej komunikácie na Slovensku fakt, že nie je stanovená celková vízia a stratégia lesníckej komunikácie, chýba jej systematickosť a neexistuje legislatívna podpora. Rozdielne záujmy lesníckych subjektov spôsobujú, že nie je záujem o vzájomnú spoluprácu, chýba vzájomná podpora organizácií a situáciu komplikuje aj rozdrobenosť neštátnych lesníckych subjektov. Nástrojmi na riešenie problému nastavenia optimálneho modelu lesníckej komunikácie je vytvoriť a prijať oficiálnu komunikačnú stratégiu, etablovať do lesného zákona a ďalších koncepčných dokumentov povinnosť komunikovať a vzdelávať verejnosť (ako je to v okolitých krajinách EÚ). Je nutné zabezpečiť stabilnú finančnú podporu komunikácie a vyčleniť dostatok ľudských zdrojov a zabezpečiť ich profesionalitu. V každej väčšej lesníckej organizácií by mala byť zriadená pozícia oficiálneho hovorcu s právomocami a prístupom k informáciám. Výsledkom realizovanej stratégie bude jednotný postup, zosúladenie vzájomných záujmov subjektov, zvýšenie účinnosti a efektivity komunikácie, podpora spolupráce medzi partnermi, systematickosť a pravidelnosť, vertikálne a horizontálne inštitucionálne prepojenie. Motivácia viacerých subjektov jednoznačne šetrí materiálne, finančné i personálne zdroje a robí komunikáciu účinnejšou.

Koncepcia rozvoja lesnej pedagogiky na Slovensku

Snahou o systémové riešenie problematiky lesnícky zameranej environmentálnej výchovy, ktorá patrí medzi najefektívnejšie nástroje komunikácie lesníkov s verejnosťou, je aj vytvorenie Koncepcie rozvoja lesnej pedagogiky na Slovensku (pozn. redakce: o české koncepci lesní pedagogiky více viz LP 5/2010). Pre zabezpečenie nadrezortného prístupu, bola koncepcia vypracovaná pracovnou skupinou špecialistov reprezentujúcich štátne i neštátne organizácie pôsobiace v LH, rezorte životného prostredia a v školstve. Pri tvorbe koncepcie boli využívané skúseností aj z Českej republiky, nakoľko členmi pracovnej skupiny boli aj zástupcovia MZe ČR a ÚHÚL, čím sa potvrdila úzka spolupráca českých a slovenských lesných pedagógov. Koncepcia sa zameriava nielen na analýzu súčasnej situácie, ale definuje jej ďalšie smerovanie a konkrétne opatrenia, ktoré prispejú k zabezpečeniu systematickosti lesnej pedagogiky, tzv. akčný plán rozvoja. Dokument sa zároveň sústreďuje na aplikáciu a uplatnenie lesnej pedagogiky v sústave škôl a školských zariadení v súvislosti s pribiehajúcou školskou reformou. V koncepcii sú modelované rôzne kombinácie financovania lesnej pedagogiky. Finančné krytie je značne diverzifikované, od vlastných zdrojov organizácií, cez získavanie grantov z rôznych projektov, až po spolufinancovanie účastníkmi programu. Najvhodnejšou alternatívou je využitie prostriedkov prostredníctvom Programu rozvoja vidieka v budúcom programovacom období 2013-2020 (podobne ako je to v Rakúsku). V súčasnom PRV 2007-2013 boli získané prostriedky z opatrenia 1.6 Odborné vzdelávanie a informačné aktivity, kde však podporu bolo možné využiť len na vzdelávanie lesných pedagógov, či odborné exkurzie. Žiadateľom týchto projektov bolo Národné lesnícke centrum vo Zvolene. (Viac informácií o projektoch a ich výstupoch nájdete na http://www.nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/ulpav.aspx alebo na www.lesnapedagogika.sk). V Koncep-cii rozvoja lesnej pedagogiky sú medzi priority zaradené aj zavádzanie inovácií, nových učebných metód a stratégií, či posilnenie významu lesnej pedagogiky a jej propagácia jednak medzi samotnými lesníkmi, jednak v školských (napr. školské kluby) alebo sociálnych zariadeniach (napr. domovy sociálnych služieb, liečebné domy pre osoby so špeciálnymi potrebami), ktoré sú odberateľmi lesnej pedagogiky. Dôraz je kladený na medzinárodnú spoluprácu, vytváranie partnerstiev s inými organizáciami, rezortmi, ale aj samosprávami, mestami a obcami.

Projekt PROLES

Snahou o hľadanie nových prístupov, metód a partnerstiev v lesnej pedagogike sú aj dva aktuálne projekty koordinované Národným lesníckym centrom – Ústavom lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen. Finančné prostriedky poskytla APVV - Agentúra pre podporu výskumu a vývoja. V rámci opatrenia zameraného na popularizáciu výskumu a vývoja medzi mladou generáciou sa v projekte PROLES (www.proles.sk ) vytvorili tímy zložené zo žiakov, vedecko-výskumných zamestnancov a lesných pedagógov, ktorí využívajú projektové vyučovanie na získavanie nových poznatkov a skúseností z oblasti lesníckej vedy. Projektové vyučovanie patrí v súčasnosti medzi moderné trendy v školstve a umožňuje žiakom dotýkať sa reality, prežívať nové role, riešiť problémy, prepájať a uplatňovať získané poznatky rôznych odborov pri zmysluplnej práci. Vedci – zamestnanci Lesníckeho výskumného ústavu NLC, Lesníckej fakulty TU  a Prírodovedeckej fakulty UMB v Banskej Bystrici, najskôr absolvovali 5dňový prípravný tréning. Tréning im umožnil osvojiť si  správne komunikačné zručnosti a vhodné komunikačné techniky a metódy práce so žiakmi a študentmi. Nebolo ľahké pre špecialistov učiť sa hovoriť zložité definície jednoduchými vetami a vyvarovať sa príliš odbornej terminológii. V spolupráci s lesnými pedagógmi sa podarilo naštartovať prácu v jednotlivých žiackych tímoch, ktoré budú počas tohto školského roka riešiť jednoduché výskumné problémy. Do projektu sa zapojilo 15 škôl, ktoré riešia veľmi variabilné témy. Študujú fenologické prejavy lesných drevín, pomocou počítačovej simulácie predpovedajú budúcnosť lesa, hľadajú prepojenia medzi rastlinami a ich prostredím, či sledujú pohyb vody v prírode. Nechýbajú ani také dôležité témy ako je využívanie biomasy alebo vznik povodní. Úlohou daného tímu je nielen pasívne oboznámenie sa s problematikou, ale navrhovať vlastné riešenia problémov. Žiaci teda nielen získajú poznatky o obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojoch energie, ale ich úlohou je  navrhnúť spôsob vykurovania z obnoviteľného zdroja doma a v škole. Úlohou lesného pedagóga je pomôcť názorne demonštrovať zložité procesy a vzťahy, najmä počas pokusov, terénnych meraní, exkurzií, návšteve demonštračných objektov, skusných plôch či arboréta. Žiaci svoje výstupy odprezentujú na záverečnom workshope za účasti pedagógov a rodičov. Projekt vyústi do výroby DVD nosičov s výstupmi žiackych projektov, ktoré spolu s metodikou projektového vyučovania budú slúžiť ako didaktická pomôcka pre ďalších pedagógov.

Detská lesnícka univerzita

Nemenej zaujímavým projektom je Detská lesnícka univerzita, kde sa Technická univerzita stala akademickým sídlom žiakov šiesteho ročníka základných škôl vo Zvolene. Každý študent Detskej lesníckej univerzity bol imatrikulovaný na akademickej pôde, dostal index študenta a po absolvovaní naplánovaných aktivít bude slávnostne promovaný za absolventa Detskej lesníckej univerzity. Štúdium zahŕňa 10 zaujímavých prednášok a činnosť celoročného prírodovedeckého krúžku na základných školách pod vedením svojich pedagógov. Partneri projektu chcú myšlienkou Detskej lesníckej univerzity vytvoriť prostredie pre dlhodobú spoluprácu žiakov a študentov s vedecko– výskumnými pracovníkmi priamo vo vysoko-školskom prostredí a motivovať deti objavovať nové poznatky. Spoločný projekt Národného lesníckeho centra, Mesta Zvolen, Technickej univerzity vo Zvolene, Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici, Štátnych lesov TANAPu a štátneho podniku LESY SR Banská Bystrica je financovaný Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja.

Autorka:

Ing. Ľudmila Marušáková

Národné lesnícke centrum

E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

LMDA lesnický a myslivecký digitální archiv

Digitální archiv časopisů

Archiv časopisů Lesnická práce od roku 1922 je nyní k nalezení na adrese: lmda.silvarium.cz

Zpracovaná data lze prohlížet v digitální knihovně prohlížeče Kramerius 5, který je standardem národních knihoven. Data budou postupně doplňována s určitým zpožděním oproti aktuálnímu vydání.

Každý návštěvník může zdarma využívat pro vlastní (nekomerční) potřebu data LMDA pro vyhledávání informací obsažených v digitalizovaných titulech.