Nežná zelená v štátnom podniku LESY SR

Jozef Marko

Nežná zelená. Tak nazval spočiatku individuálne verejné a neskôr masové, široko medializované vystúpenie zamestnancov š.p. LESY SR proti doterajšiemu spôsobu manažovania podniku jeden z diskutujúcich na internete. Spontánna revolta začala otvoreným listom pracovníka generálneho riaditeľstva. Prerástla do množstva zaujímavých udalostí vrátane výmeny vedenia štátneho podniku a desať tisíc zozbieraných podpisov pod petíciu Ľudia pre lesy. Iniciovali ju tí istí pracovníci podniku, ktorí okamžite podporili čin svojho kolegu a stali sa lídrami procesu, ktorý je príbehom ľudskej odvahy, statočnosti a úprimnej snahy zmeniť beh tohto sveta k lepšiemu. Procesu, ktorý by nemal skončiť nikdy. Ani po skončení krátkeho príbehu nežnej zelenej v š.p. LESY SR.

Otvorený list Jána Mičovského
Príbeh začal na Jána, teda 24. júna 2009, otvoreným listom Jána Mičovského, pracovníka Odboru komunikácie š.p. LESY SR, určeným dnes už bývalému generálnemu riaditeľovi Jozefovi Minďášovi. V čase, keď ho J. Mičovský osobne odovzdal v tlačenej podobe svojmu najvyššiemu nadriadenému, v elektronickej podobe si ho čítali všetci zamestnanci podniku, disponujúci e-mailovými adresami. Teda tisíce lesníkov. Z dva a pol stranového listu vyberáme aspoň malú ale pôsobivú časť: „S Vaším nástupom do funkcie generálneho riaditeľa, postupne vstupovala do historickej budovy štátnych lesov atmosféra, ktorá podniku s takým postavením, cieľmi a možnosťami, ako je náš, nesvedčí. Niežeby počas mandátu Vašich predchodcov bolo všetko ideálne, rušivý vplyv záujmových skupín pri štátnom podniku takéhoto významu vždy bol i bude, no ich rozsah nadobudol neobvyklé rozmery. Aspoň ja to tak cítim. Túto skutočnosť by som však – možno aj trocha zbabelo – rád premlčal. Spomenutá atmosféra však začala znehodnocovať práve to, o čo som sa svojou prácou úprimne snažil
– dokázať, že lesníci sú slušní ľudia, ktorí sú hrdí na svoje tradície a ktorí slúžia dnešku pre zajtrajšok, pričom ich práca je viac údelom ako zamestnaním. Aj to by som však v nádeji, že zajtra bude opäť lepšie, – povedzme, že takticky... – premlčal. Zdá sa mi však, že situácia nadobudla parametre, ktoré nielenže poškodzujú štátny podnik, ale môžu viesť k ohrozeniu samotnej podstaty štátnych lesov. Nuž a na tom sa v záujme zachovania si sebaúcty podieľať naozaj nechcem.“
Otvorený list akoby prišiel v pravej chvíli, pretože to, čo v ňom bolo napísané, pociťovali mnohí a mnohí to dali ihneď najavo. Najskôr z obáv o prácu len telefonicky, alebo mailom na adresu J. Mičovského. Ale po tom, ako otvorene podporili jeho myšlienky všetci pracovníci komunikačného odboru Jozef Marko, Anita Fáková a Peter Gogola a pridal sa aj pracovník Odboru poľovníctva Marcel Lehotský, bolo čoraz viac takých, ktorí sa nebáli verejne povedať alebo napísať svoj názor. M. Lehocký takisto sformuloval otvorený list pre J. Minďáša. Aj z neho stojí za to odcitovať niekoľko dôležitých viet: „Na jednej strane ste vo viacerých Vašich prednáškach a víziách podniku rozprávali o potrebe diverzifikácie výroby a tržieb nášho podniku, no vzápätí ste bez zaváhania prenajímali naše najlepšie poľovné revíry a chaty, teda objekty a činnosti, ktoré túto diverzifikáciu už priamo zabezpečovali... V časoch, keď sa na Slovensku rozpráva o potrebe rozvoja cestovného ruchu, my sme tento už rozvinutý cestovný ruch v našej firme systematicky likvidovali a stratili sme stovky domácich a zahraničných klientov... Podobne ako Jana Mičovského, aj nás ste vždy prijali a vypočuli, keď sme Vám, ako Vaši priami podriadení, navrhovali riešenia v prospech našej firmy. To však bolo všetko. Všetky Vaše rozhodnutia boli opačné, ako nami navrhované riešenia. Boli to vždy rozhodnutia proti nám a v prospech našich súperov.“

Otvorený list premiérovi podpísala takmer tretina zamestnancov podniku
Reakcie kolegov vyvolali potrebu sformulovať v mene všetkých zamestnancov podniku otvorený list adresovaný predsedovi vlády a ministrovi pôdohospodárstva. Na druhý deň bol hotový a len na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici ho zo 123 zamestnancov podpísalo takmer 60. V nasledujúcich dňoch pridali svoje podpisy aj pracovníci ústredí odštepných závodov a lesných správ. Z celkového počtu 3 900 zamestnancov š.p. LESY SR otvorene podporilo snahu o ozdravenie firmy 1 200 ľudí! Teda nešlo o žiadny pamfletík, ani osamotenú iniciatívu skupinky ľudí – akúsi novodobú vépéenku (VPN – Verejnosť proti násiliu pôsobila na Slovensku počas a po nežnej revolúcii v roku 1989 – pozn. red.) ako zo začiatku označoval tieto aktivity minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Opäť zverejňujeme aspoň časť z textu otvoreného listu premérovi Robertovi Ficovi: „My, zamestnanci štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky týmto vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad stavom, v akom sa náš podnik nachádza. Dlhodobo vnímame zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu nášho podniku, ktorá nie je spôsobená len globálnou krízou, ale i neschopnosťou manažmentu si s ňou poradiť pod vedením súčasného generálneho riaditeľa. Vedenie štátneho podniku nám zamestnancom doteraz nepredložilo žiaden seriózny a reálny plán, ako sa so súčasnými problémami firma vysporiada. Práve naopak, jeho nečinnosťou, nekompetentnosťou a nezodpovednosťou sa situácia štátneho podniku neustále zhoršuje. Obraciame sa na Vás s úctivou žiadosťou, aby ste nepripustili rozvrat najvýznamnejšej lesníckej firmy Slovenska – štátneho podniku, ktorý spravuje naše prírodné bohatstvo nevyčísliteľnej hodnoty, o ktoré sa starali a zveľaďovali generácie našich starých a prastarých otcov. Pripravovaný plošný predaj dreva „na pni“ a celkove nastavenie našich obchodných vzťahov bez korektných výberových konaní nepovažujeme za riešenie krízy, ale len za pokračovanie tunelovania štátnych lesov.
Týmto sa verejne dištancujeme od spájania nás, radových zamestnancov Lesov SR s medializovanými krádežami v našej firme a žiadame o dôkladne vyšetrenie prípadnej sprenevery štátneho majetku a dôsledné postihnutie vinníkov. My nie sme zlodeji, my sme lesníci a máme svoju stavovskú česť, hrdosť a zodpovednosť pred verejnosťou za zverené lesné bohatstvo.“

Dôkazy nehospodárneho nakladaní z majetkom štátu
Príbeh pokračoval ďalej. Aj veľmi dôležitou, verejne deklarovanou podporou aktivitám zamestnancov zo strany odborárov. Po zasadnutí Združenia závodných výborov Odborového zväz Drevo-lesy-voda jeho predseda František Suchanovský pred novinármi jasne povedal, na ktorej strane stoja odborári s mandátom zastupovať vyše 3 000 zamestnancov podniku. Viacerí kolegovia ale volali po dôkazoch. Ak je reč o tunelovaní, tak treba konkrétne príklady. Ak je reč o nehospodárnom nakladaní z majetkom štátu, chceme vedieť, o čo išlo! Lídri procesu sa preto rozhodli sformulovať aj s prispením lojálnych kolegov informácie, ktoré by potvrdili postoje zadeklarované v otvorených listoch. Skompletizovali dokument s 27 konkrétnymi kauzami. Dokument najskôr odovzdali členom Dozornej rady š.p. LESY SR a po jej váhavom prístupe k jeho obsahu a vyvodeniu dôsledkov ho o dva dni nato, 1. 7. 2009, odovzdali na Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici ako podnet vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nehospodárneho nakladania s majetkom štátu. A tu je len niekoľko málo ukážok toho, ako hospodárili LESY SR pod vedením J. Minďáša:
- Dodávky dreva firmám, ktoré sú na Lesoch SR evidované ako neplatiči po lehote splatnosti (Bukóza, dodávky aj po dlhu cca 80 mil. Sk, pričom naša pohľadávka nebola nijako zabezpečená. Liptovský Hrádok – drevo predané spoločnostiam TERCO s.r.o. cca 50 mil. Sk, alebo NGAGSPA s.r.o. 40 mil. Sk a ďalšie v L. Hrádku, spolu v tomto meste za 150 mil. Sk. Lesy týmto firmám dlhodobo dodávali bez ohľadu na to, že za drevo neplatili a dnes už ani reálne nefungujú – predpoklad uhradenia týchto pohľadávok je nulový!
- Predčasné zrušenie nájomných zmlúv v 60 režijných revíroch štátneho podniku v rokoch 2007-2009 a ich následné prenajatie bez výberových konaní v čase, kedy vrcholili prípravy na prijatie nového zákona o poľovníctve (účinný od 1. septembra 2009), ktorý zavádza povinnosť prenájmu štátnych revírov vo verejných súťažiach, (napr. prenájom poľovného revíru Čebovská Bukovina (2 566 ha), OZ Krupina za ročné nájomné 125 tis. Sk, pritom sa v tomto režijnom revíri dosahovali ročné tržby vyše 1 mil. Sk).
- Zmluva a dodatok zmluvy medzi Lesmi SR a spoločnosťou ORMONDE s.r.o. vo veci výroby televízneho seriálu Rozprávanie stromov, kde bolo za 12 dielov uhradených takmer 6 miliónov Sk + DPH. Táto suma môže byť považovaná za neprimerane vyššiu (niekoľkonásobne), ako sú štandardné ceny podobných programov. Tento pohľad na vec zvýrazňuje skutočnosť, že mnoho náležitostí tvorby seriálu bolo vo významnom rozsahu vykonaných bezplatne vo vlastnej réžii (námety, scenáre, účinkujúci, doprava). Zároveň nebola dodávateľom dodržaná zmluva z pohľadu autorských práv.

Tisíce občanov podporilo lesnícku petíciu Ľudia pre lesy
V ten istý, teda prvý júlový deň, boli piati predstavitelia nespokojných zamestnancov prijatí na Úrade Vlády SR, ktorá na svojom zasadnutí prerokovávala aktuálnu situáciu v š.p. LESY SR. Premiér Robert Fico na zasadnutí požiadal ministra Becíka, aby ju riešil odvolaním vedenia podniku. Nebolo treba. J. Minďáš abdikoval sám a svojej funkcie organizačnej riaditeľky sa vzdala aj Edita Tomeková. 10. júla bol poverený generálnym riaditeľom š.p. LESY SR Ján Beňa, dovtedajší riaditeľ Odštepného závodu v Trenčíne. Odvolal ostatných členov vedenia a postupne ich nahradil novými. Cieľom jeho misie, ktorá má trvať 90 dní, do vyhlásenia výsledkov výberového konania na nového generálneho riaditeľa š.p. LESY SR, je konsolidácia pomerov vo firme a príprava plánu jeho reštrukturalizácie.
Medzitým to ale opäť boli podnety z vonkajšieho, aj nelesníckeho prostredia, ktoré nedovolili lesníckym aktivistom uspokojiť sa s dosiahnutým, ale hľadať ďalšie možnosti, ako zhodnotiť lesnícky vzdor voči politickej moci, jej dôsledkom na riadenie podniku a na hospodárenie s majetkom štátu. Tak vznikla petícia Ľudia pre lesy s 33 členmi petičného výboru, medzi ktorými nechýbali také rešpektované autority ako napríklad herec Ladislav Chudík a spisovatelia Ľubomír Feldek a Ladislav Ťažký. Do polovice júla petíciu podpísalo desať tisíc občanov Slovenska, ktorí vyjadrili súhlas s jej textom, ktorý znie: „Lesy sú najvýznamnejším prírodným bohatstvom Slovenska, sú zdrojom čistého vzduchu, pitnej vody, pýchou našej krajiny, sú nielen producentom dreva, ale najmä domovom stromov, rastlín, zvierat i ľudí, miestom pre oddych a rekreáciu. Lesy sú vecou verejnou. Preto my, dole podpísaní občania Slovenskej republiky touto petíciou žiadame: prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Vlády Slovenskej republiky, ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby lesy neboli nikým a ničím zneužívané, ale trvalo zachované pre ďalšie generácie. Žiadame, aby lesnícke organizácie a podniky obhospodarovali lesy na Slovensku zodpovedne, odborne a transparentne, bez koristníctva, bez politického vplyvu a vplyvov lobistických a záujmo-vých skupín. Sme proti tomu, aby lesy boli predmetom politického obchodovania! Táto petícia nemá žiadny politický podtext a žiadny politický cieľ. Našim spoločným dobrým úmyslom je otvorene, zodpovedne a slušne upozorniť na súčasné negatívne dianie v lesnom hospodárstve všetkých, ktorým záleží na budúcnosti lesov a lesníctva na Slovensku.“

A čo dodať na záver článku?
Isté je, že iniciatíva zamestnancov Lesov SR morálne očistila štátnych lesníkov na Slovensku pred tým, aby boli všetci hádzaní do jedného vreca a označovaní politikmi, ochrancami prírody a širokou verejnosťou ako zlodeji dreva a vykrádači lesa. Dokázali totiž niečo, čo nikto iný v štátnom sektore na Slovensku. Verejná mienka na tento historický počin určite ani po čase nezabudne.

Autor: Ing. Jozef Marko
Odbor komunikácie š.p. LESY SR
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

LMDA lesnický a myslivecký digitální archiv

Digitální archiv časopisů

Archiv časopisů Lesnická práce od roku 1922 je nyní k nalezení na adrese: lmda.silvarium.cz

Zpracovaná data lze prohlížet v digitální knihovně prohlížeče Kramerius 5, který je standardem národních knihoven. Data budou postupně doplňována s určitým zpožděním oproti aktuálnímu vydání.

Každý návštěvník může zdarma využívat pro vlastní (nekomerční) potřebu data LMDA pro vyhledávání informací obsažených v digitalizovaných titulech.