Kam smerujú štátne lesy na Slovensku?
Ján Fillo
Strategickým cieľom štátnej lesníckej politiky bude zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov v Slovenskej republike (SR) na princípoch trvalo udržateľného obhospodarovania a pri plnení všetkých funkcií lesa. Vo väzbe na konštituovanie riadne fungujúceho trhu s drevom postupne odbúrame dotácie zo štátneho rozpočtu pre lesné hospodárstvo. Vláda vypracuje a realizuje projekt transformácie štátnych podnikov lesného hospodárstva v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva SR na akciovú spoločnosť založenú podľa osobitného zákona. (Z programového vyhlásenia vlády SR)
Aktuálny stav
Trinásť rokov po revolúcii sa na Slovensku ťaží o milión kubických metrov dreva viac. Počas rokov 2000 a 2002 sa na Slovensku vyťažilo viac dreva než by to malo byť podľa vypočítaných prognóz v roku 2010. V roku 2000 sa prekročila ťažba o 17 %, vlani o 10 %.
Nebývalo sa rozvinul obchod s drevom, a najmä jeho vývoz, ktorý v posledných dvoch rokoch dosiahol rekordné hodnoty. V roku 2000 sa vyviezla takmer jedna tretina vyťaženého dreva. Len pre porovnanie, zatiaľ čo v roku 1995 odišlo zo Slovenska 794 tisíc m3 surového dreva, v roku 1999 to bolo 1 milión 404 tisíc m3, v spomínanom roku 2000 už dokonca 1 milión 946 tisíc m3, vlani to bolo 1 milión 685 tisíc m3.
Kľúčovým hráčom na trhu s drevom je štátny podnik Lesy SR. Svojou obchodnou politikou založenou na jednoznačnom uprednostňovaní krátkych lehôt splatnosti za dodávky dreva - po zlých skúsenostiach s neplatičmi práve z radu veľkých domácich spracovateľov dreva - sa začali dostávať postupne do lepšieho svetla malé obchodné firmy. Tento prístup štátneho podniku sťažil pozíciu veľkých drevárskych spoločností a vytlačil do popredia malých obchodníkov - druhotných exportérov dreva. Dnes pôsobí na Slovensku približne dvesto predajcov dreva, čo je z hľadiska potrieb krajiny úplný nezmysel. Nečudo, že v situácií neúmerného zvyšovania exportu dreva a spomínanej obchodnej politiky štátnych lesov sa reakcia slovenských spracovateľov dreva dala očakávať. Prichádzala prakticky už skôr, no zosilnela a vyvrcholila práve v období tohtoročných volieb.
Nejde o privatizáciu
Predstavitelia Zväzu spracovateľov dreva SR už dlhšie presadzujú - a dostalo sa to i do programu novej vlády - ako recept na zdynamizovanie lesnícko-drevárskeho komplexu transformáciu nášho najväčšieho lesného podniku - Lesy SR, š.p., Banská Bystrica, na akciovú spoločnosť. Jedným dychom pritom dodávajú, že im nejde o privatizáciu štátnych lesov, ale o vytvorenie akciovej spoločnosti so stopercentnou účasťou štátu. V žiadnom prípade nemajú v úmysle štátne lesy privatizovať! Zástupcom dotknutého štátneho podniku zasa nejde do hlavy, ako by zmena firemného štítu mohla zmeniť existujúce súvislosti v prospech veci. Jedine, ale to samotní drevári odmietajú, že by spracovateľom dreva išlo o členstvo v dozornej rade budúcej akciovej spoločnosti Lesov SR, kde by postupne získali väčšinu a mohli by diktovať podmienky trhu s drevom?
V záujme dodržania objektivity uverejňujeme dva rôzne pohľady na ďalší vývoj spoločného lesnícko-drevárskeho komplexu Slovenska.
Cestou rakúského modelu
O výhodnosti navrhovanej cesty presviedčajú predstavitelia Zväzu spracovateľov dreva SR príkladom z Rakúska. V tejto alpskej krajine prevzala v roku 1997 úlohu správcu a podnikateľa v štátnych lesoch štátna akciová spoločnosť Rakúske spolkové lesy so sídlom vo Viedni. Štátu odvádza polovicu zo zisku, ktorý dokáže, na rozdiel od predchádzajúceho štátneho podniku, produkovať aj bez štátnej dotácie. Podľa Michala Suttera, vedúceho Profit Centre Consulting, ktoré je súčasťou spomínanej akciovej spoločnosti, je to výsledok reforiem v prospech efektívnosti.
Podarilo sa im napríklad zlepšiť zisk z predaja dreva, ktorý je najvyšším tržbonosným zdrojom každého lesného hospodárstva. Stanovením jasných pravidiel - splatnosť pohľadávky do tridsiatich dní a ručenie meškania exekúciou majetku, si vychovali disciplinovaných odberateľov dreva. Inak by boli tiež stratoví. Aj napriek tomu, že dnes musia ťažiť o takmer pol milióna metrov kubických dreva menej než v bývalom štátnom podniku (paradoxne v čase nízkych cien za drevo sa rúbalo viac), dokázali obrátiť ekonomiku podniku naruby. Konkrétne, zatiaľ, čo pred založením akciovej spoločnosti v roku 1996 hospodáril štátny podnik z deficitom 3 miliónov EURO, v roku 1999 už akciová spoločnosť dosiahla zisk 30 miliónov EURO!
Popri zredukovaní lesných závodov o polovicu zmenili aj spôsob myslenia, kompetencie decentralizovali na prevádzky, ktoré nesú právomoc, ale i zodpovednosť za výsledky. Generálne riaditeľstvo si ponechalo minumum právomocí. Výška mzdy závisí nie od veku, ale od výkonu každého pracovníka. Každý má k dispozícií počítač, pracuje s internetom. Čo je dôležité, stratila sa korupcia, pretože každý si môže zarobiť oveľa viac než predtým. Došlo k radikálnej redukcii zamestnancov. Produktivita práce na jedného pracovníka stúpla o tisíc percent.
Okrem iného spoluvlastnia najväčšiu pílu v Rakúsku. Ale najmä, podarilo sa im zvýšiť podiel tržieb z iných činností, ako je poľovníctvo, rybolov, prenajímanie nehnuteľností, prenajímanie ložísk štrku, miest na uskladnenie stavebnej sutiny, podnikanie v oblasti bioenergií, poradenstvo, podiely v rôznych spoločnostiach, odplata za starostlivosť o národný park, atakďalej. Tieto aktivity mimo predaja dreva predstavujú dnes až 30 percent z celkových tržieb.
Vzhľadom na špecifickosti podmienok na Slovensku Michael Sutter nechce porovnávať ich hospodárenie s hospodárením š. p. Lesy SR. Veď kým v Rakúsku je len pätina lesov štátnych, u nás sa š. p. Lesy SR staré o viac než polovicu, vrátane tých neodovzdaných, ktoré často zveľaďuje pre neznámeho vlastníka bez nároku na zisk. Vyjadruje však ochotu rakúskych štátnych lesníkov stretávať sa a diskutovať o zásadnej stratégii vytvorenia optimálneho modelu na Slovensku. Napokon, transformácia rakúskych štátnych lesov na akciovú spoločnosť sa neudiala z večera na ráno, jej príprava trvala dva roky.
Aký je pohľad štátného podniku Lesy SR?
V tejto súvislosti sme oslovili generálneho riaditeľa š. p. Lesy SR Ing. Blažeja Možuchu. Najskôr otázkou, štátny podnik vraj pýta dotácie na niečo, čo má potenciál uživiť sa samo. Predstavitelia spracovateľov dreva dávajú za príklad ziskové hospodárenie štátnej akciovej spoločnosti v Rakúsku. Prečo z uvedeného porovnania vychádzame horšie?
“Podiel dotácií na našich tržbách predstavuje štyri percentá. Nie je to veľa, no podstata spočíva inde - hospodárenie v lese, ak ho budeme vykonávať podľa platných zásad, je v rentových pomeroch našej krajiny objektívne stratové. To platí tak v Rakúsku ako u nás. Rozdiel medzi nami je v tom, že v Rakúsku podiel ostatných tržieb, mimo dreva, dosiahol spomínaných 3O percent, kým u nás je len 15 percent. V tom tkvie celá podstata rakúskeho úspechu - za poľovníctvo, prenájmy budov, či za turistiku získavajú podstatne väčší podiel tržieb než my.
Je to naozaj cesta aj pre nás, no bude treba odstrániť niektoré prekážky. Napríklad tržby z poľovníctva sa u nás podieľajú na celkových tržbách len jedným percentom, kým v Rakúsku desiatimi. Avšak podľa u nás platného zákona môžeme napríklad dosiahnuť maximálne ročné nájomné za revír 30 tisíc korún, hoci trhová hodnota tohto revíru je 500 tisíc korún. Prečo sa zákon o poľovníctve v tomto smere tak ťažko mení môžeme sa len domnievať, hoci prosté zamyslenie mnohé napovie. Treba hovoriť aj o ďalších mimoprodukčných funkciách lesa, ktoré občania tohto štátu využívajú. Lesy ich poskytujú, no štát na ne neprispieva. Zasa radšej uvediem príklad: náš podnik má v správe 19 800 kilometrov vodných tokov, ale príspevok štátu na ich údržbu je nulový. Rakúske štátne lesy dostávajú príspevok z fondov aj za to, že na vodných tokoch v ich správe sú zakotvené rekreačné člnky. V susednej ČR dostali štátne lesy od štátu len na údržbu tokov 120 miliónov Kč, a to aj napriek tomu, že Lesy ČR sú z titulu svojich rentových pomerov vysoko ziskové.”
Za dlhmi stoviek firiem spracúvajúcich drevo vidia ich majitelia najmä systémový problém, ktorý vraj do veľkej miery spočíva v pravidlách a politike uplatňovanej vedením š. p. Lesy SR. V čom tkvie príčina podľa vás?
“Za stovkami dlžôb sa skrýva predovšetkým obrovská platobná nedisciplinovanosť slovenských spracovateľov dreva. V minulosti, keď existovalo niekoľko podnikov štátnych lesov, mnohí odberatelia využívali ich informačnú neprepojenosť, postupne brali od nich drevo a nechávali dlžoby. Dnes, pri existencii jedného podniku, to už nie je možné, pretože nedodržanie splatnosti má za následok zastavenie dodávok. Na druhej strane je skutočnosťou, že našim rozhodujúcim odberateľom musíme poskytnúť určitú dobu splatnosti, pretože pri objemoch dreva, ktoré odoberajú, nie je možné vyžadovať platbu vopred. A tento fakt zneužívajú. Napokon, ak sa porovnávame s Rakúskom, tam je spomínaná splatnosť 30 dní a do roka sa stanú jeden-dva prípady, že ju odberateľ nedodrží.
Odpoveď je úplne jednoznačná - Lesy SR nie sú dlžníkmi spracovateľov dreva. Drevo predávame podľa platných zmlúv a pri ich uzatváraní rešpektujeme zákony. Trochu však rozumiem snahe drevárov vytvoriť si barličku, ktorá by im pomohla obhájiť vlastné dlhy. Je to však neobhájiteľná pozícia”, uzaviera generálny riaditeľ š. p. Lesy SR Ing. Blažej Možucha.
Transformácia štátnych lesov je nevyhnutná
V snahe objektivizovať súčasnú situáciu citujme vyjadrenie riaditeľa Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene Doc. Ing. Jána Ilavského, CSc.: “Ak hovoríme o prognózach ťažby dreva na Slovensku, v najbližších desiatich rokoch môže byť vyššia. Má však svoje hranice. Je to najmä zlý zdravotný stav slovenských lesov, ktoré patria k najpoškodenejším v Európe. Často vznikajú kalamity, ktoré sa nedajú regulovať, pričom ich spracovanie má vždy prednosť. Ťažbu však ovplyvňuje aj to, že Slovensko patrí v Európe k štátom s najväčším percentom chránených lesov. Je ich až 4O percent, čo obmedzuje ťažbu.
Čo sa týka programu vlády vytvoriť zo štátneho podniku Lesy SR akciovú spoločnosť, je to jedna z možností, ale nie jediná. V Európe prebieha živá diskusia o tom, ako by sa mali spravovať štátne lesy. Je viacero modelov. Jeden z nich je rakúsky, postavený na báze akciovky, iný je fínsky na základe štátneho podniku. Treba zároveň povedať, že nijaká krajina v Európe neprivatizuje lesy v pravom slova zmysle, teda žeby ich predávala. Rakúske štátne lesy môžu síce predať štátnu lesnú pôdu, peniaze však musia zložiť na zvláštny účet a kúpiť za ne najmenej toľko lesa od súkromných vlastníkov, koľko predali. A ak spomíname štátne dotácie, nehovorme o dotáciách lesov, ale o štátnej objednávke na zabezpečenie plnenia mimo produkčných funkcií lesov. Malo by ísť o objednávku spoločnosti na zabezpečenie toho, čo si spoločnosť objednáva od lesov navyše, ako je bežná výroba dreva a nevyhnutne to potrebuje”, uzaviera svoj pohľad na súčasnú problematiku Doc. Ing. Ján Ilavský, CSc.
Je tu však aj iný názor z druhej strany barikády - nezávislosť štátnych lesov od štátneho rozpočtu vytvára predpoklad na nezávislosť manažmentu od politických strán, respektíve od ich vplyvu.
Jedno je isté. Lesníci a drevári sú odsúdení na spoluprácu. Jeden druhého potrebujú. Doteraz, žiaľ, vždy komunikovali prostredníctvom médií. Navzájom sa obviňovali a hľadali chyby. Čas ukáže, či sa predstaviteľom novej pravicovej povolebnej koalícií ich dialóg podarí skultúrniť.
Autor:
Mgr. Ján Fillo,
šéfredaktor časopisu Slovenské LESOKRUHY Lesmedium, k. s., Mierova 18,
821 05 Bratislava,
e-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.