Akciová spoločnosť štátnych lesov vo Švédsku

Ing. Alexander Čarný

Jednou z najdôležitejších úloh lesného hospodárstva (LH) v Slovenskej republike v priebehu roku 2003 je pripraviť podmienky na transformáciu štátneho podniku lesného hospodárstva - Lesy SR (LSR) na akciovú spoločnosť.

Transformácia štátneho podniku Lesy SR

V nadväznosti na zámery vlády SR v súčasnosti existuje jediný postup - technológia premeny štátneho podniku LSR na akciovú - účastinnú spoločnosť so 100% účasťou štátu. Táto zmena by mala byť realizovaná novým zákonom o akciovej spoločnosti (AS) LSR. Predpokladá sa však, že akcie AS LSR nebudú nebudú obchodovateľnými akciami. Ďalej sa predpokladá, že základným imaním akciovej spoločnosti nebudú lesné pozemky a ani lesné porasty.

Organizačné zmeny v rámci štátneho podniku LH SR nie sú ničím novým. Časť transformačného procesu v štátnych lesoch na Slovensku už prebehla začiatkom 90tych rokov. Táto transformácia bola súčasťou transformácie národného hospodárstva. Cieľom tejto transformácie bolo vytvorenie trhového prostredia v celej šírke nadstavby nad lesom, t.j. v tej oblasti, ktorá súvisí s výkonom obslužných činností v lese. Predaj motorových píl, koní, traktorov a iných strojov a mechanizmov umožnil vznik skupín živnostníkov podnikajúcich v lese. Títo potom obsadili voľný podnikateľský priestor a začali vykonávať práce pre mestské, obecné, súkromné ale aj štátne lesné subjekty. Takto vznikala v SR konkurencia pre samotné štátne subjekty obhospodarujúce štátne lesy.

Dôležitým momentom v rámci transformácie štátneho podniku LH SR na akciovú spoločnosť bude zachovanie jeho pozície ako silného subjektu vo vzťahu k odberateľom surového dreva. Nemožno zabudnúť, že obchod v malom je veľmi ťažko ovládateľný a veľmi ľahko môže dôjsť k zámerným deformáciám cien predávaného surového dreva, ale aj k deformáciám nezámerným, ktoré pramenia z nerovného postavenia medzi malým dodávateľom a veľkým odberateľom.

Pridružené výroby

V minulosti boli postupne takisto likvidované tzv. pridružené výroby jednotlivých lesných závodov s odôvodnením ich neefektívnosti. Táto problematika je zaujímavá z pohľadu zhodnocovania drevnej suroviny a vytvárania pridanej hodnoty na produkt lesnej výroby - surové drevo. Pridruženou výrobou sa v minulosti chápali prevádzky na spracovanie okrajových sortimentov surového dreva, t.j. dreva, ktoré nepatrilo ani do kategórie paliva, ani do kategórie dreva vhodného pre spracovanie na rezivo. Efektívnosť tzv. pridružených výrob alebo piliarskych prevádzok je v zásade závislá na rozvoji regionálneho trhu. V budúcnosti by však mohlo ísť o produkciu takých výrobkov, ktoré nie sú schopní zabezpečiť veľkí spracovatelia. Len ťažko možno očakávať, že by prosperitu týchto prevádzok zabezpečila výroba nejakých komplikovaných výrobkov, ktorá je postavená na báze spracovania vlastných kapacít. Z toho vyplýva, že budúcnosť takýchto pridružených výrob a piliarskych prevádzok by mala byť postavená na spotrebiteľskom dopyte v rámci regiónu.

Procesom transformácie štátneho podniku LH na AS prešlo v poslednom čase aj niekoľko krajín strednej a západnej Európy. Jednotlivé tzv. cieľové modely obhospodarovania štátnych lesov boli aplikované na základe analýz dovtedy používaných modelov ako aj v závislosti od prírodných pomerov a ďalších významných okolností.

Aj napriek tomu, samotní autori týchto transformačných procesov priznávajú, že nie vždy a vo všetkom sa im podarilo naplniť stanovené ciele. Súčasne však tvrdia, že výber modelu je závislý od konkrétnych podmienok a nie je možné uplatniť jeden a ten istý model pre každú krajinu.

Švédské LH

Švédsko ako škandinávska krajina, ktorá bola po desaťročia považovaná za vzor štátu blahobytu sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov ocitla v štádiu reštrukturalizácie. Tomuto procesu sa nevyhlo ani LH.

Ak hovoríme o špecifikách, ktoré ovplyvňujú lesnú výrobu a jej riadenie, je dôležité poznať aj špecifiká škandinávskeho modelu lesnej výroby v užívaní štátneho podniku (AS). Celková rozloha Švédska predstavuje cca 450 000 km2. Celková výmera lesov Švédska je cca 22,7 mil. ha (55 % výmery pôdy Švédska je pokrytej lesmi). Celková zásoba dreva vo švédskych lesoch je okolo 3 miliárd m3 (na Slovensku 416 mil. m3, z toho ihličnatého dreva je 200 mil. m3). Prírastok vo Švédskych lesoch dosahuje približne 101 mil. m3 ročne, z čoho asi 76 mil. m3 sa vyťaží (75 % prírastku). Začiatkom 19. storočia bol vo Švédsku zahájený proces tzv. industrializácie lesníctva rozširovaním piliarskych prevádzok. Predmetom záujmu sa stali obrovské zásoby lesov na severe Švédska. Až nový zákon o lesoch, ktorý uzrel svetlo sveta prvý krát vo Švédsku takmer pred 100 rokmi, zabránil nekontrolovateľnej ťažbe dreva. Dôsledkom toho bol nárast zásob dreva od roku 1920 o takmer 60 %.

Ak porovnávame ostatné krajiny Európy, ktoré sú významnými producentmi dreva, významnou skutočnosťou je, že štát vo Švédsku vlastní len 5 % hospodársky využívaných lesov. V priebehu roku 1993 väčšina lesov vo vlastníctve štátu prešla pod AS.

Reštrukturalizácia štátneho podniku LH vo Švédsku

Koncom 80. a začiatkom 90. rokov prebiehali aj vo Švédsku veľmi intenzívne diskusie o ďalšom rozvoji a reštrukturalizácii štátneho podniku LH “Domänverket” na AS. Mnohí zainteresovaní tvrdia, že organizácia štátneho podniku “Domänverket” bola zmenená úspešne. Bol vytvorený priestor pre podnikateľské aktivity v niekoľkých dôležitých činnostiach ako napr.: lesnícke práce spojené s pestovaním lesa, prenájom majetku, poľnohospodárstvo, nehnuteľný majetok, turistika, konzultačná činnosť, priemyselné podnikanie v spracovaní dreva, piesku, štrku a pod.

V roku 1991 sa švédsky parlament rozhodol reštrukturalizovať štátny podnik “Domänverket” a zriadiť komerčnú spoločnosť.

Dňa 1. 7. 1992 vznikla spoločnosť “Domän AB” ako akciová spoločnosť celkom vo vlastníctve štátu.

V roku 1913 vo Švédsku založili “Domänfonden” (Štátny pôdny fond), ktorý bol až do roku 1992 formálnym vlastníkom štátnych lesov a poľnohospodárskych nehnuteľností. Založením spoločnosti “Domän AB”, komerčná lesná pôda prešla pod spoločnosť “Domän AB”, zatiaľ čo nevyužívaná pôda a pôda nepoužívaná pre komerčné účely, ako napr. národné parky a pozemky horských oblastí na severe, prešli pod “Statens fastighetsverk” (Štátna agentúra pre nehnuteľnosti). Po tomto procese spoločnosť “Domänfonden” zanikla.

Organizácia “Domän AB” sa teda zmenila. Rozvoj spoločnosti smeroval k podnikateľským aktivitám, ktoré prinášajú zisk. Tento cieľ bol splnený. Každá vyššie spomínaná podnikateľská oblasť - činnosť (lesnícke práce, prenájom pôdy a pod.) bola takisto transformovaná a bola samostatnou 100% dcérou AS (Domän AB). Materská spoločnosť “Domän AB” mala celkovú zodpovednosť za koordináciu podnikateľských aktivít a zodpovednosť za ústredné administratívne úkony, ekonomiku a plánovanie, nehnuteľnosti, informácie a audit.

Na jar roku 1993 bolo takisto rozhodnuté, že samostatné spoločnosti “Domän AB” a “ASSI” (štátny lesný priemyselný podnik) by mali byť zlúčené do jednej spoločnosti. Fúzia nastala k 31. 12. 1993 a nová spoločnosť dostala názov “AssiDomän AB”. V roku 1994 sa štát ďalej rozhodol predať 49 % svojho podielu v spoločnosti “AssiDomän AB” inštitucionálnemu investorovi a širokej verejnosti (súkromným osobám). Akcionármi spoločnosti “AssiDomän AB” sa okrem štátu stalo aj približne 600 000 nových subjektov a spoločnosť bola zaregistrovaná a zapísaná na štokholmskej burze akcií (apríl 1994).

Privatizácia

Podľa vyjadrení niektorých odborníkov švédskeho lesníctva privatizácia, resp. predaj štátnych podielov boli úspešné a záujem medzi investormi a súkromnými osobami bol obrovský. Tento záujem prekročil počet ponúkaných akcií na predaj.

Spoločnosť na výrobu vlákniny (“Ncb”) bola začlenená do skupiny “AssiDomän” počas jarného obdobia roku 1994. Súkromným akcionárom “Ncb” boli ponúknuté akcie v “AssiDomän” ako výmena podielov v “Ncb”. Štát s 51% balíkom akcií v “Ncb” poskytol rovnakú ponuku a súhlasil s predajom svojich akcií v “Ncb” do “AssiDomän”.

Týmto sa štát sústredil na komerčné lesníctvo a podnikanie v lesníckom priemysle prostredníctvom svojich akcií v spoločnosti “AssiDomän AB”.

Koncom roku 1995 švédsky štát vlastnil približne 50,39 % podielov v spoločnosti “AssiDomän”. Druhý najväčší vlastník, nemenovaná švédska poisťovacia spoločnosť vlastnila akcie zodpovedajúce približne 2,68 % celkového akciového kapitálu. Zahraniční vlastníci, hlavne americkí a anglickí investori vlastnili spolu približne 9,3 % akcií. Celkový počet akcionárov predstavoval 381 226 subjektov, alebo 98,92 % akcionárov vlastniacich od 1 do 500 akcií. Jednotlivci vlastnili približne 22 % akcií.

Po postupnej privatizácii, bola tak spoločnosť “AssiDomän” organizovaná v 5 podnikateľských oblastiach. Tieto oblasti riadili dcérske spoločnosti “AssiDomän Skog & Trä AB” (lesníctvo a výroba reziva), “AssiDomän Packing AB” (výroba vlnitej lepenky, výroba konečných výrobkov z vlnitej lepenky), “AssiDomän Kraft Products AB” (výroba síranovej buničiny, sáčky a baliaci papier), “AssiDomän Carton AB” (výroba baliaceho kartónu ako aj nebielenej vlákniny) a “AssiDomän Barrier Coating AB” (poťahovaný papier a lepenka s plastom).

V súlade so stratégiou spoločnosti “AssiDomän”, ktorá sa mala sústrediť na činnosti v určitých podnikateľských oblastiach, niektoré závody (papierne a píly) boli predané a niektoré ďalšie získané počas nadchádzajúcich rokov. Podnikanie tejto spoločnosti v priemysle sa rozšírilo po celej Európe.

Väčšina dcérskych spoločností nepriamo zahrnutých v lesníctve alebo lesníckom priemysle bolo predaných. Išlo napr. o obchod s pieskom, štrkom a betónom ako aj konzultačnú činnosť.

Takisto sa zmenila držba lesnej pôdy prostredníctvom jej predaja a akvizíciou. Účelom týchto transakcií bolo hlavne získanie lepšej štruktúry a geografického rozdelenia lesnej pôdy vo vzťahu k lokalite vlastnej spotreby dreva v spracovateľských závodoch.

V roku 1995 spoločnosť “AssiDomän” vlastnila okolo 3,35 mil. ha produktívnej lesnej pôdy čo predstavovalo 15 % z celkovej plochy produktívnej lesnej pôdy vo Švédsku.

Rozmach podnikania v papierenskom a celulózovom priemysle pokračoval počas roku 1997 prostredníctvom investícií v existujúcich podnikoch a v nadobudnutých nových výrobných podnikoch v krajinách SVE (strednej a východnej Európy). Reštrukturalizácia piliarskeho sektoru vo Švédsku pokračovala a výroba bola koncentrovaná do menšieho počtu väčších píl. Počas rokov 1994—1997 sa počet píl znížil z 13 na 8, zatiaľ čo výrobná kapacita vzrástla zo 600 000 m3 za rok na približne 1 200 000 m3 za rok.

Konsolidácia

Rozmach a investičné aktivity sa spomalili počas roku 1998 keď začala fáza konsolidácie. Bola zavedená nová organizácia s 10 podnikateľskými oblasťami. Medzi nimi boli dve oddelené divízie zriadené pre lesníctvo a piliarstvo.

V roku 1998 bola zriadená zvláštna lesná spoločnosť s názvom “Sveaskog” ako 100% dcéra spoločnosti “AssiDomän”. V roku 1999 bolo približne 887 000 ha2,4 mil. ha lesnej pôdy. Zároveň s predajom akcií spoločnosti “Sveaskog” akcionárom “AssiDomän” štát ponúkol akcionárom kúpu akcií spoločnosti “Sveaskog”. Ako platbu za akcie spoločnosti “Sveaskog” štát ponúkol platiť s akciami spoločnosti “AssiDomän”. Rozloženie akcií spoločnosti “Sveaskog” a nákup akcií spoločnosti “Sveaskog” bolo teda čiastočne podmienené.

Dôvodov pre hore uvedené transakcie bolo z pohľadu spoločnosti “AssiDomän” niekoľko. Išlo hlavne o vytvorenie lepšej rovnováhy medzi lesníckym a priemyselným podnikaním (držba lesnej pôdy bola príliš veľká vo vzťahu k aktuálnym potrebám dreva pre vlastný priemysel), zvýšenie hodnoty vlastnej lesnej pôdy (najatraktívnejšie lesné pôdy z pohľadu priemyslu), zníženie podielu akcií štátu v spoločnosti, ktoré dovolia intenzívnejší obchod s akciami na burze akcií (štát mal použiť akcie AssiDomän ako platbu súkromným akcionárom v Sveaskog) a zvýšenie záujmu prostredníctvom týchto transakcií o akcie spoločnosti v prospech akcionárov, čím mali akcie štátu poklesnúť na maximálnu hodnotu 50 % akcií spoločnosti.

Z pohľadu štátu, transakcie prispeli k tomu, že kúpou spoločnosti “Sveaskog”, ktorá vlastnila asi 900 000 ha lesnej pôdy štát mohol ľahšie ponúknuť výmenu lesnej pôdy iným vlastníkom pôdy na komerčnom základe (napr. za účelom ochrany určitého územia). Drevo pochádzajúce zo spoločnosti “Sveaskog” malo byť predávané na otvorený trh a tým sa mala zlepšiť príležitosť pre súkromné píly získať piliarsku guľatinu (väčšina súkromných píl, nie vo vlastníctve štátu alebo väčších lesných spoločností, nie sú vlastníkmi dostatočnej výmery lesnej pôdy a sú závislé na ponuke drevnej suroviny na otvorenom trhu). Okrem toho štát stále ostal hlavným akcionárom spoločnosti “AssiDomän” (približne 35 % akcií) a tak mohol pokračovať v činnosti ako hlavný akcionár prostredníctvom rady spoločnosti a súčasne sa spoločnosť “Sveaskog” stala spoločnosťou celkom vo vlastníctve štátu.

Rozdelenie akcií spoločnosti “Sveaskog” a kúpa spoločnosti “Sveaskog” štátom boli ukončené koncom roku 1999. Štát je v súčasnosti vlastníkom okolo 35 % akcií spoločnosti “AssiDomän” a 100 % akcií spoločnosti “Sveaskog”.

Koncentrácia aktivit “AssiDomän”

V roku 2000 nastal v politike spoločnosti “AssiDomän” výrazný obrat. Namiesto rozširovania priemyselného podnikania bolo rozhodnuté, že spoločnosť “AssiDomän” by sa mal zamerať na podnikanie v lesníctve a koncetrovať svoje aktivity na obhospodarovanie lesov a zásobovanie drevom. Na tieto zmeny bolo mnoho dôvodov. Medzi hlavné dôvody patrili recesia svetovej ekonomiky a politické dôvody. Dôsledkom novej politiky spoločnosti “AssiDomän” bol predaj priemyselných prevádzok, predovšetkým zameraných na výrobu buničiny a papiera. Bola založená nová spoločnosť “Billerud AB” spolu s fínsko-švédskou spoločnosťou “StoraEnso”. Spoločnosť “Billerud” založili z dvoch prevádzok na výrobu papiera a buničiny, ktoré patrili spoločnosti “AssiDomän” a “StoraEnso”.

V roku 2001 sa spoločnosť “AssiDomän” rozhodla rozdeliť akcie spoločnosti “Billerud” medzi svych akcionárov. Po tejto transakcii a po ďalších predajoch lesníckych priemyselných prevádzok sa spoločnosť “AssiDomän” stala hlavnou švédskou lesníckou a piliarskou spoločnosťou. Okrem toho spoločnosť “AssiDomän” stále vlastnila jednu firmu na výrobu lepenky, ktorá sa nachádzala vo Švédsku.

Na jeseň roku 2001 spoločnosť “Sveaskog”, ktorej vlastníkom bol štát, ponúkla akcionárom spoločnosti “AssiDomän” kúpu celej spoločnosti. Ako platba za akcie spoločnosti “AssiDomän” boli ponúknuté akcie spoločnosti “Billerud” a čiastočne aj hotovosť. Ponuka spoločnosti “Sveaskog” bola prijatá akcionármi spoločnosti “AssiDomän” a celá transakcia bola ukončená na začiatku roku 2002.

Výsledok reštrukturalizácie

V priebehu 10 až 12 rokov privatizácie, zlučovania, akvizície a opätovného skupovania je štát stále ešte jediný vlastník dominujúceho švédskeho lesníctva a piliarskej spoločnosti “Sveaskog”. Počas týchto rokov prebehli hlavné zmeny a reštrukturalizácia lesníckeho priemyslu, organizačné zmeny a podstatné zmeny v princípoch obhospodarovania lesa (zameranie sa viac na environmentálne problémy).

Skupina prevádzok spoločnosti “Sveaskog” je zameraná na lesnícke činnosti v 4 špecializovaných oblastiach a priemyselné činnosti, ktoré zahŕňajú piliarstvo a výrobu kartónu. Priemyselné prevádzky v súčasnosti vystupujú pod označením “AssiDomän Timber” (zahŕňa sedem píl) a “AssiDomän Cartonboard” (s komplexom výrobných jednotiek na výrobu buničiny a kartónu vo Frövi).

Úloha spoločnosti “Sveaskog”

Úlohou spoločnosti “Sveaskog” je obhospodarovanie lesov vo vlastníctve štátu spôsobom, ktorý je v súlade s produkčnými zámermi a životným prostredím. Skupina, ktorá je celá vlastnená švédskym štátom má približne 2 000 zamestnancov a ročný obrat približne 8 miliárd SEK, z ktorého časť vyprodukuje spoločnosť “AssiDomän Timber” (2,5 mld. SEK) a spoločnosť “AssiDomän Cartonboard” (2,3 mld. SEK). Štát môže ovplyvňovať politiku spoločnosti len ako vlastník prostredníctvom rady spoločnosti.

Spoločnosť “Sveaskog AB” je najväčšou lesníckou spoločnosťou Švédska s približne 4,4 mil. ha pôdy. Z toho 3,3 mil. ha tvoria produkčné lesy. Cieľom spoločnosti “Sveaskog” je zvýšiť kapitálovú hodnotu lesov prostredníctvom trhových a environmentálne orientovaných mechanizmov, ktoré zabezpečia ich trvalo udržateľný rozvoj. Úlohou je obhospodarovať lesy vo vlastníctve štátu spôsobom, ktorý rešpektuje produkčné aj mimoprodukčné funkcie lesov, budovanie ciest, vydávanie povolení na pôdu a prenájom. Zaoberá se napr. aj pestovaním a obchodovaním s lesným reprodukčným materiálom.

Priemysel, ktorý je schopný podporiť rozvoj lesov musí stanoviť také spôsoby obhospodarovania. Toto kladie obrovský dôraz na metódy, v ktorých podnikateľské aktivity zohľadňujú produkčnú kapacitu lesov z dlhodobého hľadiska, práce orientované na zachovanie biodiverzity, obmedzenie negatívnych vplyvov, ktoré majú dopad na životné prostredie.

Spoločnosť “Sveaskog” nemôže používať prostriedky štátneho rozpočtu pre svoje podnikateľské činnosti, očakáva se, že bude generovať zisk rovnakým spôsobom ako súkromná spoločnosť pre svojich akcionárov. Ak potrebuje spoločnosť “Sveaskog” väčšie investície musí dostať súhlas vlastníka - štátu. Na investičnú realizáciu musí použiť vlastné peniaze alebo si ich musí požičať na otvorenom trhu v súťaži s inými spoločnosťami.

Spoločnosť “Sveaskog” nemôže použiť zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ ako to majú možnosť urobiť iné spoločnosti. Ide o uplatňovanie pravidiel štrukturálnych fondov EÚ, ktoré určujú pre aký účel sa môže poskytnúť pomoc a akému subjektu.

Spoločnosť “Sveaskog” vystupuje na trhu s drevom ako nezávislý dodávateľ dreva. Je zodpovedná za predaj vlastného dreva a nákup dreva od súkromných vlastníkov lesov. Stratégia spoločnosti sa sústreďuje na strategicky významných odberateľov, od ktorých môže spoločnosť očakávať dlhodobo výhodnú spoluprácu. Zásobuje drevom vlastný ako aj cudzí priemysel.

AssiDomän Timber

Spoločnosť “AssiDomän Timber” spracováva hlavne švédsku borovicu, zahŕňa 7 piliarskych prevádzok, z ktorých každá je špecializovaná a spoločne ponúkajú veľmi širokú paletu drevených výrobkov. Zamestnáva približne 750 zamestnancov.

AssiDomän Cartonboard

Spoločnosť “AssiDomän Cartonboard” vyrába a predáva opláštený kartón pre potravinárske účely (cca 700 zamestnancov). Z uvedených skutočností vidieť, akým ťažkým a dlhým transformačným procesom prešlo LH vo Švédsku a ktoré dôležité okolnosti muselo zohľadňovať. Preto je potrebné veľmi rozumne a citlivo pristupovať k zmenám, ktoré vykonáme v najbližších mesiacoch v LH SR.

Adresa autora:
Ing. Alexander Čarný,
Ministerstvo podohospodárstva SR
e-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.