Úvodník

V rokoch 1999 a 2000 prechádzal hutnícky kolos na východnom Slovensku procesom reštrukturalizácie so štandardnými postupmi - vedenie sa sústredilo na jadro podnikania, postupne odpredalo nepotrebný majetok a nesúvisiace aktivity, spriehľadnilo finančné toky a obchodné vzťahy s dodávateľmi a odberateľmi, zracionalizovalo riadenie a organizačnú štruktúru a snažilo sa o dosiahnutie ekonomicky efektívnej zamestnanosti. Krízový top manažér a prezident VSŽ Gabriel Eichler bol vtedy úspešný aj vďaka jednoznačnej podpore predsedu Vlády SR Mikuláša Dzurindu a podpredsedu vlády Ivana Mikloša.

Keď som prišiel pracovať do Banskej Bystrice pre Lesy SR, pochopil som, že generálnemu riaditeľovi Karolovi Vinšovi a jeho kolegom z krízového top manažmentu ide presne o to isté - o štandardnú reštrukturalizáciu a transformáciu štátnych lesov na konkurencieschopnú a prosperujúcu firmu. Rozdiel je ale v tom, že práve Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) na čele s M. Dzurindom a I. Miklošom celý proces, ktorý bol ako komplexná zmena pripravený k 1. 10. 2004, dramaticky skomplikovala. Na rozdiel od koaličných partnerov - Strany maďarskej koalície (SMK), Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) a Aliancie nového občana (ANO) SDKÚ transformačný projekt nepodporila a neskôr sa spojila v parlamentom hlasovaní s Mečiarovou opozičnou Ľudovou stranou - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS - HZDS), aby realizáciu projektu zastavila.

Aké boli dôvody spoločného postupu donedávna nezmieriteľných nepriateľov na slovenskej politickej scéne? Pod tlakom tých spracovateľov dreva, ktorí si v minulosti zvykli drevo z Lesov SR odoberať, ale neplatiť zaň a pod tlakom regionálnych straníckych štruktúr, ktoré sa snažili zachrániť na postoch riaditeľov tých odštepných závodov, ktoré už nemali existovať, oficiálne argumentovali odporcovia projektu tým, že sú proti monopolnému postaveniu štátneho podniku na trhu s drevom a neskôr tým, že vedenie Lesov SR zabúda na zabezpečovanie mimoprodukčných, verejnoprospešných funkcií lesa. Monopolné postavenie možno podľa nich eliminovať tak, že 60 % objemu obchodovania s drevom bude plne v kompetencii riaditeľov 26 odštepných závodov bez zasahovania z centrály podniku. Problém ale nie je v percentách. Centrála musí vytvoriť nástroje, ktoré neprepustia cez pomyselné sito uzatváranie obchodov s nekorektnými partnermi a ďalšie navyšovanie pohľadávok. Bez funkčného mechanizmu z centra jednoducho nebude možné koordinovať a kontrolovať obchod s drevom tak, aby na to nedoplácal štát! A štát nedoplatí ani na kritizované zanedbanie verejnoprospešných funkcií, pretože projekt počíta s výrazným, až štvornásobným navýšením finančných prostriedkov, vygenerovaných ziskovým hospodárením, ktoré pôjdu späť do lesa - práve investovaním do verejnoprospešných funkcií. Uvedené argumenty kritikov projektu neobstáli a na jar tohto roka slovenský parlament vzal projekt transformácie Lesov SR na vedomie. Poslanci za SDKÚ a ĽS - HZDS však naznačili, že považujú za vhodnejšie transformovať štátne lesy až po budúcoročných parlamentných voľbách. Rozhodnutie o ďalšom osude transformácie Lesov SR padne v Národnej rade SR pri schvaľovaní zákona o transformácii štátneho podniku Lesy SR na štátnu akciovú spoločnosť. Viacerí poslanci asi opäť dajú, podriaďujúc sa tak direktívam zo straníckych centrál, prednosť straníckym záujmom pred racionálnymi argumentmi.

Nechcem ale predbiehať čas. Najbližšie týždne ukážu, či niekto opäť nájde nové dôvody na to, aby k transformácii Lesov SR v tomto volebnom období nedošlo. Už dnes ale možno s určitosťou povedať, že nech budú akékoľvek, iba prikryjú pred verejnosťou skutočné motívy pár politických špičiek, ktoré zjavne nemajú záujem na tom, aby Lesy SR hospodárili ako štandardná firma, schopná efektívne zhodnotiť majetok štátu. Riešenie by potom priniesli naozaj až výsledky parlamentných volieb. Po nich by takíto politici totiž už nemali mať právo rozhodovať a riadiť krajinu.