Lesy a lesníctvo na Slovensku výhľady do budúcnosti
Koncepčný a systémový prístup v ktoromkoľvek sektore si vyžaduje mať víziu o budúcnosti. Zároveň treba zadefinovať základné ciele, ktoré zodpovedajú tejto vízii. Potom treba mať predstavu aké kroky treba urobiť aby sa tieto ciele dosiahli. Takýto prístup sa pri obhospodarovaní lesov uplatňuje už dávno. Zabezpečuje ho hospodárska úprava lesov (zisťuje stav lesa, stanovuje ciele hospodárenia, plánuje jeho postupy a sleduje výsledky). Spoločenské zmeny a vývoj však naznačujú, že to už nestačí. Lesníctvo ako výrobné a environmentálne odvetvie prichádza do styku s rozličnými záujmami a konfliktmi, ktoré sa musia riešiť v rámci štátnej lesníckej politiky.
Východiskom koncepčného a systémového prístupu na Slovensku by mala byť vízia lesov a lesníctva. O predbežný a stručný jej náčrt sa pokúsime v tomto príspevku. Robíme tak, aj napriek tomu, že súčasná finančná a hospodárska kríza môže tieto naše výhľady do budúcnosti negatívne ovplyvniť, či ich realizáciu dosť oddialiť.
Záujmom Slovenska by malo byť, aby lesy boli aj naďalej najvýznamnejšou zložkou prírodného prostredia a nenahraditeľným stabilizátorom rovnováhy krajiny. Ďalej, aby čo najlepšie plnili pre človeka životne dôležité funkcie (produkovali kyslík, regulovali dusík, pohlcovali uhlík, zachytávali emisie škodlivých látok, chránili pred žiarením, pôsobili svojou klímou a pozitívne ovplyvňovali i ľudskú psychiku). Taktiež, aby plnili významné mimoprodukčné funkcie (zachytávali zrážky, regulovali odtok vody a ju čistili, ochraňovali pred povodňami, eróziou pôdy, upevňovali brehy vodných tokov, stabilizovali zvážne územia, spevňovali viate piesky, chránili hornú hranicu lesa, zabraňovali vzniku lavín apod.). Ďalej, aby boli životným prostredím rozličných druhov flóry a fauny. Súčasne majú produkovať po potravinách našu najvýznamnejšiu a trvalo obnoviteľnú surovinu – drevo, ako aj ďalšie nedrevné produkty.
Význam lesov pre prírodu a krajinu
Význam lesov ako základnej zložky prírodného a krajinného prostredia bude stúpať. Preto sa naďalej budú posilňovať najmä vodohospodárske a pôdoochranné funkcie lesných porastov, ich pozitívne účinky pri regulácii prietoku vodných tokov, ako aj ich nezastupiteľná funkcia z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Posilní sa tiež zdravotná a rekreačná funkcia lesa. Pôjde najmä o zabezpečovanie priaznivého prostredia v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti v kúpeľných miestach, v ochranných pásmach vodných zdrojov (nádrží). Ďalej sa rozšíria lesné parky a prímestské lesy. Lesy a lesníctvo sa budú významne podieľať na trvalo udržateľnom rozvoji vidieka. Aj naďalej budú zdrojom priamej a nepriamej zamestnanosti.
Zmeny v lesnatosti, hromadné hynutie lesov ako najzávažnejší problém
V súlade s vývojom vo vyspelých štátoch sa predpokladá ďalšie zvyšovanie lesnatosti na Slovensku (najnižšia, okolo 33 %, bola v roku 1920, v súčasnosti je 41 %). Odhaduje sa, že by sa lesnatosť na Slovensku v priebehu niekoľkých desaťročí mohla zvýšiť približne na 48 %. Na druhej strane najmä v dôsledku klimatickej zmeny a jej sprievodných javov dochádza k oslabeniu, chradnutiu, hromadnému hynutiu alebo mechanickej deštrukcii lesných ekosystémov. Ide najmä o oblasti s výskytom nepôvodných druhov drevín, resp. v prípade drevín s úzkou klimatickou amplitúdou (napr. smrek, jedľa). V nadväznosti na tieto negatívne javy dochádza k posilňovaniu vplyvu sekundárnych škodcov, v ihličnanoch ide najmä o premnožovanie podkôrneho hmyzu. Už v súčasností je disturbancia lesných ekosystémov v dôsledku zvýšenia agresivity škodlivých činiteľov (najmä vetra ale aj ďalších) a zvýšenia vulnerability lesných porastov trikrát väčšia, ako bola v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Týmto procesom – najmä reakcii lesných ekosystémov na klimatickú zmenu, adaptačným a mitigačným (znižovaní emisií) opatreniam sa budú musieť venovať osobitne zamerané projekty výskumu, aby aj v budúcnosti bolo možné využiť priaznivý vplyv lesa na životné prostredie a produkciu drevnej suroviny.
Ekonomická pozícia lesného hospodárstva
Podstatne sa zmení ekonomická pozícia lesného hospodárstva. Doposiaľ boli predmetom ekonomickej realizácie (trhu) v lesnom hospodárstve len produkčné funkcie lesa. Predajom dreva sa získava okolo 80 % zo všetkých tržieb a výnosov. Doplnkom sú ostatné tržby a výnosy, z predaja produktov inej ako drevnej produkcie, zo služieb v strojárskej výrobe a turistického ruchu. Predmetom ekonomickej realizácie nie je zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesa. Lesné hospodárstvo ich realizuje ako trpenú ťarchu vo verejnom záujme. Ide konkrétne o protieróznu, protideflačnú, protizosuvnú, protilavínovú, brehoochrannú vodohospodársku, protiimisnú funkciu lesa. Ďalej o zdravotno–rekreačnú, zdravotno–liečebnú, kultúrno–krajinotvornú, kultúrno-ochranársku, poľovnú a výskumnú funkciu. Zabezpečovanie týchto funkcií si vyžaduje zvýšené náklady, resp. v dôsledku ich realizácie sa obmedzuje bežné obhospodarovanie lesov, čo spôsobuje ujmu na ich produkčných funkciách.
Lesnícke verejnoprospešné služby
Plnenie týchto funkcií má charakter služieb pre verejnosť (lesnícke verejnoprospešné služby) a zabezpečuje sa osobitnými hospodárskymi opatreniami, resp. obmedzením bežného hospodárenia. Nejde len o lesy ochranné a osobitného určenia, ktoré tvoria 1/3 výmery lesov Slovenska, ale aj hospodárske, kde sa okrem produkčnej funkcie berie zreteľ na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií. Podstatou je tu optimálne skĺbenie rozmanitých funkcií lesa (produkčných, ekologických a environmentálnych) do harmonického systému jeho obhospodarovania – funkčne integrované lesné hospodárstvo. Starostlivosť o mimoprodukčné funkcie by sa teda mala v budúcnosti včleniť (internalizovať) do ekonomického systému lesníckych subjektov, čiže integrovať sa budú aktivity produkčné s lesníckymi verejnoprospešnými službami.
Do lesníckych verejnoprospešných služieb by sa mali zahrnúť aj lesnícko-technické meliorácie a zahrádzanie bystrín. Ďalej sa sem zaradí napr. odškodňovanie vlastníkov pozemkov z dôvodu obmedzenia ich využívania líniovými stavbami (produktovodmi). Problematika sa teda nebude riešiť tak ako doteraz „vecným bremenom“, ale riadnym nájomným vzťahom za úhradu, ako sa to robí v trhovom hospodárstve.
Významnú úlohu pri rozvoji mimoprodukčných funkcií lesov a ich internalizácii do sústavy hospodárenia bude mať hospodárska úprava lesov. Jej poslanie sa rozšíri aj na plánovanie väzieb lesníckych aktivít s krajinou, prírodou a s aspektmi hospodárskymi a sociálnymi. Pôjde o spracovanie oblastných plánov rozvoja lesov (lesnícke územné plánovanie), v rámci ktorých sa spracuje objektívna ponuka funkčného potenciálu lesov, ako aj objektívny dopyt na konkrétnu funkciu vo verejnom záujme. Územné plány rozvoja lesov sa stanú konkrétnym nástrojom na presadzovanie polyfunkčného poslania lesov, vrátane zabezpečovania finančných prostriedkov na tieto aktivity.
S územnými plánmi rozvoja lesov úzko súvisí aj riešenie vzťahov lesného hospodárstva a ochrany prírody. V environmentálnej politike sa zabezpečí kompenzácia ujmy, ktorá vzniká lesnému hospodárstvu v dôsledku obmedzenia obhospodarovania v chránených územiach.
Výrobná sféra lesného hospodárstva
Význam lesov a lesníctva nebude stúpať len z hľadiska environmentálneho, ale aj výrobného odvetvia. Predpoklady na zvýšenie produkcie dreva sú priaznivé. Zárukou sú vysoké porastové zásoby dreva v rubných porastoch v budúcich rokoch. Ďalej to, že drevo ako obnoviteľná surovina bude mať veľké perspektívy po vyčerpaní, či nedostatku fosílnych surovín.
Drevo bude naďalej základným interiérovým (dekoračným) prvkom. Tu bude záležať na jeho štruktúre a textúre. S rozvojom civilizácie bude ľudstvo čím ďalej, tým viac pociťovať potrebu návratu k prírode, a teda aj k prírodným materiálom. V tomto smere drevo s prirodzenou esteticky pôsobiacou štruktúrou bude jedným z najvyhľadávanejších materiálov významne ovplyvňujúcich kvalitu života ľudí. Na realizáciu týchto zámerov sa vytypujú vhodné dreviny a oblasti, kde sa budú pestovať. Tak ako doposiaľ, drevo sa bude využívať ako konštrukčný materiál. Aj tu pôjde nielen o jeho kvantitu, ale hlavne kvalitu. Sú to najmä dobré mechanické vlastnosti dreva, jeho trvanlivosť, vhodná hmotnosť atď.
Lesná biomasa bude tvoriť základnú biobázu na výrobu bionafty, plastov, druhotných olejov, papiera a ďalších netradičných výrobkov. Tu sa vychádza z predpokladu, že
v 21. storočí výrobky získavané na biobázach sa pravdepodobne v najväčšom rozsahu uplatnia ako náhrada v petrochémii, teda chemikálií získavaných doposiaľ z už v podstate vyčerpaných a neobnoviteľných fosílnych surovín. Ďalej pôjde o využitie biomasy na energetické účely, hlavne na výrobu tepla a elektrickej energie, čo by malo v podstatnej miere prispieť k zníženiu nežiaducich emitujúcich látok do ovzdušia. Sú to celosvetové tendencie, ktoré sa budú akceptovať aj na Slovensku, ako členskej krajiny EÚ.
Na význame bude stúpať aj produkcia nedrevných výrobkov (lesné plody, jedlé huby, machy, lišajníky, ako aj ďalšie komodity). Významný podiel bude mať poľovníctvo, ktoré sa zameria na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využitie genofondu zveri ako prírodného bohatstva našej republiky. Kultúrna krajina Slovenska má dostatok prírode veľmi blízkych, najmä lesných biotopov, takže hlavne lesná zver má ešte aj na začiatku tretieho tisícročia pomerne dobré životné podmienky. Poľovníctvo bude mať aj naďalej významnú funkciu produkčnú (divina, koža, kožušina, živá zver, aktívny poľovnícky turizmus, atď.). Okrem toho poľovníctvo bude mať veľký význam rekreačný, lebo už v súčasnosti umožňuje 50 tis. občanom a často aj ich rodinným príslušníkom zmysluplné strávenie voľného času.
Manažment a organizačné štruktúry
Úlohou lesníckeho manažmentu bude zabezpečovať trvalý dlhodobý rozvoj lesov, pri dodržaní podmienok optimálneho plnenia všetkých ich funkcií, stability, ekologizácie a hospodárnosti.
Vlastné obhospodarovanie lesov (manažment lesných ekosystémov) bude mať jednak výrobný charakter (produkcia hmotných statkov), ako aj charakter lesníckych verejnoprospešných služieb. Lesy vo vlastníctve štátu budú spravovať štátne lesnícke organizácie, prioritou ktorých bude zabezpečovanie verejnoprospešných služieb. V neštátnych lesoch to budú právnické a fyzické osoby, ktoré budú spĺňať zákonom stanovené podmienky na túto činnosť. Jednotlivé práce budú vykonávať jednak uvedené subjekty vo vlastnej réžii alebo dodávateľsky.
Infraštruktúru lesného hospodárstva (výskumné a projektové organizácie) budú tvoriť rezortné, ako aj mimorezortné organizácie. Ďalej to budú školy a vzdelávacie zariadenia, ako aj poradenské subjekty. Dôležitú úlohu budú naďalej mať orgány štátnej správy, ktoré budú pôsobiť jednak na celoštátnej, ako aj regionálnej (krajskej alebo obvodovej) úrovni.
Zmeny vo výrobnom procese
Možno predpokladať, že do výrobného procesu lesného hospodárstva na Slovensku nastúpi nová generácia viacúčelových strojov a zariadení konštruovaných na princípoch elektroniky a kybernetiky, ktorá si bude vyžadovať vysokokvalifikovaných operátorov. Problémom budú lesy malých výmer súkromných vlastníkov, kde z ekonomických dôvodov bude ťažko uplatniť moderné vysokovýkonné stroje a zariadenia. Ukazuje sa, že návrat k malovýrobe v lesnom hospodárstve je málo pravdepodobný. Perspektívu majú väčšie a často špecializované subjekty. Rozvinutie ich činnosti na vidieku bude zrejme cesta, ktorá má najlepšie predpoklady.
Vzťahy medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom sa budú rozvíjať na profesionálnom prístupe k obchodu, partnerstvu a spolupráci. Čiže, podľa všetkého samostatne budú existovať producenti drevnej suroviny a osobitne jeho spracovatelia, či užívatelia. Jednotlivé subjekty budú teda tak organizačne, ako aj ekonomicky oddelené. Každý si bude presadzovať svoje záujmy. Ceny dreva sa budú odvíjať od momentálnej situácie na trhu, tak na domácom, ako aj medzinárodnom (voľná tvorba cien). Výhodou je tu vzájomná konkurencia, čo vyvoláva tlak na znižovanie nákladov v lesnom hospodárstve, ako aj v drevospracujúcom priemysle.
Hlavné kvalitatívne zmeny, očakávané riziká pri napĺňaní vízie
Okrem už uvedenej finančnej a hospodárskej krízy môže naplnenie víze najviac ovplyvniť klimatická zmena, ktorá mení existenčné podmienky lesných ekosystémov v negatívnom zmysle. Je tu reálne nebezpečenstvo, že v pomerne krátkej dobe (20 až 50 rokov) dôjde k odumretiu smrekových porastov na značných výmerách. Revitalizačné opatrenia, ktoré môžu toto nebezpečenstvo zmierniť si vyžadujú veľké finančné investície. Bez pomoci štátu, resp. jeho finančnej intervencie nie je možná ich realizácia. Ďalším rizikom môže byť nedostatok financií pre kontinuálne zabezpečovanie praktických krokov, či už z dôvodov subjektívnych (nepochopenie zo strany politických a odborných „špičiek“) alebo objektívnych (globálna finančná a hospodárska kríza).
Ekonomická pozícia lesníctva, resp. vytvorenie podmienok aby mohlo toto odvetvie plniť tak hospodárske ako aj environmentálne funkcie v značnej miere, závisí od toho či sa budú lesnícke verejnoprospešné služby internalizovať, či sa zabudujú do hospodárskeho mechanizmu. Zrejme to nebude jednoduché. Z množstva problémov, ktoré bude treba prekonať, možno spomenúť napr. objektivizáciu dopytu po mimoprodukčných funkciách lesa. Problém je v tom, že ten, kto má platiť, nebude chcieť objektívne kvantifikovať dopyt a z toho odvodzovať reálnu cenu. Preto bude treba vypracovať objektívne podklady a návrhy, čo sa očakáva najmä od lesníckej vedy a výskumu. Najviac však bude závisieť od „politickej vôle“ predstaviteľov štátu, teda od toho či bude ochota rešpektovať Ústavu SR, konkrétne čl. 20, ods. 4, kde sa hovorí: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“. Povinnosť uhrádzať zvýšené náklady a ujmy nemôže byť len v lesníckej legislatíve, ale sa musí premietnuť do legislatívy týkajúcej sa akejkoľvek činnosti v lesoch, pri ktorej dochádza k obmedzeniu ich využívania a obhospodarovania. Skrátka, spoplatnenie verejnoprospešných služieb, ktoré zabezpečuje lesné hospodárstvo, sa musí stať obsahom novej koncepcie finančnej politiky, či jedným zo základných pilierov štátnej lesníckej politiky.
Autor: doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.
Národné lesnícke centrum,
Lesnícky výskumný ústav Zvolen
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.
Foto: autor