Aká je ekonomická efektívnosť energetických porastov?

Energetické porasty a ekonomika ich pestovania

Medzi rýchlorastúce dreviny v stredo-európskych podmienkach zaraďujeme tie, ktorých ročná objemová produkcia presahuje 10 m3.ha-1. Najväčšiu výmeru z týchto drevín na Slovensku zaberá agát biely (33 000 ha), potom nasledujú topole (16 600 ha) a nakoniec vŕby (3 500 ha) (Zelená správa SR, 2009).

Energetické porasty možno definovať ako špecifické typy intenzívnych porastov s krátkou rubnou dobou (3–20 rokov, diferencovane podľa drevín, klonov a stanovištných podmienok), ako aj porasty výmladkového pôvodu, v ktorých cieľová produkcia je zameraná na maximálizáciu dendromasy za čo najkratší časový úsek.

Energetické porasty v závislosti od rubnej doby rozlišujeme:

- s veľmi krátkou rubnou dobou – 2–3ročný cyklus ťažby,

- s kratšou rubnou dobou – 5–8ročný cyklus ťažby,

- s krátkou rubnou dobou – 10–20ročný cyklus ťažby.

Ekonomika pestovania rýchlorastúcich drevín musí okrem biologických, rastových a produkčných vlastností jednotlivých klonov zohľadňovať aj náklady na založenie kultúr, pestovanie, starostlivosť a ťažbu. Pri investičnom prístupe treba vopred zvážiť ekonomické ukazovatele a mať vypracovaný projekt pestovania lesa.

Ekonomika projektu je z hľadiska potencionálnych investorov kľúčovou otázkou, ktorá v konečnej fáze ovplyvňuje ich rozhodovanie o realizácii projektu a teda aj to, či budú dosiahnuté očakávané efekty. Podnikateľský

subjekt sa chová v týchto otázkach racionálne, t j. posudzuje svoje výdaje vo vzťahu k očakávanému efektu, zisku. U nepodnikateľ-ského subjektu je väčšia pravdepodobnosť, že bude motivovaný inak, ale napriek tomu jeho správanie významne ovplyvňuje disponibilná výška príjmov a výdajov a jeho finančný rozpočet. Pokiaľ získa štátnu či inú podporu, môže pri svojom rozhodovaní uprednostňovať i kritériá, ktoré sú v súlade napr. so štátnou politikou životného prostredia (Havlíčková, 2005).

Na základe analýzy jednotlivých prístupov hodnotenia ekonomickej efektívnosti, ich vypovedacej schopnosti, resp. ich schopnosti dynamicky a v celej šírke podchytiť kapitálové výdaje a očakávané výnosy investičného projektu, ako aj zhodnotenia vplyvu realizácie projektu na hospodárenie podniku, rozvoj podniku, Drábek (2001) odporúča použiť pri hodnotení investičného projektu nasledujúce metódy:

- čistú súčasnú hodnotu – ČSH

- index rentability – IR

Pre výpočet ekonomickej efektívnosti energetického porastu sa počítalo so založením porastu na poľnohospodárskej pôde optimálnej bonity s 3 ročným cyklom a životnosťou porastu 18 rokov.

Náklady na založenie, starostlivosť a ťažbu energetického porastu

Pri kalkulácii jednotlivých priamych nákladov na založenie energetického porastu sa vychádzalo z aktuálneho cenníka výkonov poľnohospodárskych subjektov na juhozápadnom Slovensku. Ich výška na 1 ha založeného porastu je uvedená v tabuľke 1.

Tieto náklady predstavujú vstupné, čiže investičné náklady.

Príprava pozemku – spočíva vo vykonaní jesennej orby. Najlepšie je ju urobiť tak, aby nebolo na jar treba pozemok znova orať ale už iba skypriť kultivátorom, prípadne vyrovnať. Jarnou orbou totiž dôjde k porušeniu prirodzenej kvality pôdy a môže dôjsť k vysušeniu horných 15–20 cm pôdy, do ktorých sa odrezky sadia. Hĺbka orby závisí od miestnych podmienok a stavu pozemku. Na ťažkých ílových pôdach je vhodné rok dopredu vykonať hlbokú orbu, aby sa zlepšilo prevzdušnenie pôdy na niekoľko rokov.

Na dobre pripravených pozemkoch stačí urobiť len kultiváciu a urovnať pozemok. V jarnom období tesne pred výsadbou sa pôda skultivuje. Interval medzi kultiváciou a výsadbou by mal byť čo najkratší, aby nedošlo k zbytočnému vysúšaniu pôdy.

Výsadba – v prípade porastov s veľmi krátkou rubnou dobou sa porasty zakladajú odrezkami. Cena jedného ks odrezku je cca 0,10 eur a ako optimálny spon sa osvedčil na ťažších stredne úrodných pôdach 1,2 x 0,8 m. Potreba odrezkov na 1 ha je 10 000 ks.

Následne do 1 týždňa po výsadbe je potrebné plochu ošetriť herbicídom, keďže buriny znamenajú pre dreviny nadzemnú a koreňovú konkurenciu. Koreňová konkurencia burín vedie k spomaleniu rastu. Nadzemná konkurencia burín môže v kombinácii s inými nepriaznivými vplyvmi ako napr. sucho spôsobiť zvýšenie strát v mladých výsadbách už v prvom roku do takej miery, že je lepšie výsadbu zrušiť.

Herbicídy účinkujú približne po dobu 6–10 týždňov. Po tomto období by už porast mal mať výšku 40–60 cm. V tomto období je potrebné pôdu skypriť medzi radmi.

Najmä pri zakladaní energetických porastov vŕbou je mať na zreteli, že drevo vŕb obsahuje vysoký podiel salicitátov a triesla, ktoré spôsobujú, že drevo je sladké a tým je takýto porast náchylný na poškodenie zverou (zajac, srnec). Najmä na miestach so zvýšeným výskytom zveri je potrebné plochu ošetriť repelentnými prípravkami na ochranu rastlín proti ohryzu, príp. plochu oplotiť, čo je však nákladnejšie.

Pri porastoch s veľmi krátkou rubnou dobou a 3 ročným cyklom sa v treťom roku vykonáva ťažba. Spôsob ťažby je závislý od dostupnosti terénu a od zvoleného sponu. Môže sa vykonať ručne pomocou motorovej píly, príp. poľnohospodárskym kombajnom. Ťažba poľnohospodárskym kombajnom Jaguar s adaptérom určeným na ťažbu takýchto porastov je síce nákladnejšia, avšak menej pracná. Zároveň pri ťažbe kombajn hneď drevo aj zoštiepkuje. Priemerná výška nákladov na ťažbu 1 ha porastu kombajnom boli k 31. 12. 2010 vo výške 550 eur.

Pri kalkulácii nákladov treba počítať aj s nákladmi na manipuláciu a odvoz štiepky. Priemerná výška týchto nákladov je 12,50 EUR/t pri odvoznej vzdialenosti 40 km.

Náklady na činnosti v ďalších rokoch sa diskontovali 4% úrokovou sadzbou.

Výnosy

Výnosy predstavujú v tomto prípade tržby za predaj štiepky. Priemerná výkupná cena štiepky (podľa š. p. Lesy SR, OZ Biomasa) k 31. 12. 2010 bola 46,70 EUR/t. Cena sa mení v závislosti od vlhkosti ako aj podielu kôry v štiepke.

Pri výpočte množstva vyprodukovanej dendromasy sa vychádzalo z údajov Národného lesníckeho centra vo Zvolene. V tabuľke č. 2 sú uvedené priemerné ročné výnosy dendromasy v t.ha-1 v čerstvom stave.

V našom prípade sme použili údaje pre vŕbu na optimálnom stanovišti, tzn. pri 3ročnom cykle sa na ploche 1 ha každé tri roky vyťaží 63 t štiepky.

Podobne ako náklady, tak aj výnosy sa diskontovali ročnou úrokovou sadzbou 4 % p. a.

Možnosti podpory produkcie dendromasy

Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy

Podporu  zalesňovania poľnohospodárskych pozemkov je v programovacom období 2007–2013 možné poskytnúť v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007–2013 podľa opatrenia Prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy. Poskytovanie podpory na predmetný účel upravuje nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka § 11 až §15.

V tabuľke č. 3 je uvedená výška platieb, ktorú možno čerpať na založenie porastu z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007–2013. Celkovo je na roky 2007-2013 na predmetné opatrenie z verejných zdrojov  alokovaných 4 115 232 eur.

Zakladanie porastov rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde

Podporu zakladania rýchlorastúcich drevín je v programovacom období 2007–2013 možné poskytnúť v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007–2013, Os 1 Zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Opatrenie 1.1 Modernizácia fariem. V rámci tohto opatrenia sú oprávnené aj náklady na: C. Založenie porastov rýchlorastúcich drevín.

V našom prípade sme nepočítali so získaním podpory z uvedených programov.

Výpočet ekonomickej efektívnosti a jej ukazovateľov

Pre výpočet ekonomickej efektívnosti sa použili dynamické metódy hodnotenia, ktoré zohľadňujú najmä faktor času, ktorý spôsobuje zmenu hodnoty peňazí.

Čistá súčasná hodnota (Net Present Value)

Je definovaná ako rozdiel medzi diskontovanými peňažnými príjmami z investície (výnos investovania) a kapitálovým výdajom. Výno-som z investovania teda rozumieme očakávanú hodnotu cash flow (t.j. čistý zisk + odpisy). Matematicky možno uvedený vzťah vyjadriť nasledovne (Drábek, 2001):

ČSH = SHCF - IK (ČSH – čistá súčasná hodnota, SHCF – súčasná hodnota toku peňazí, IK – investovaný kapitál)

Pravidlo ČSH:

ČSH > 0 – investovať (projekt je prijateľný, zvyšuje trhovú hodnotu firmy),

ČSH < 0 – neinvestovať (projekt je neprijateľný),

ČSH = 0 – investíciu nemožno doporučiť ani zamietnuť.

SHCF sa vypočítala tak, že sa diskontovali očakávané budúce výnosy projektu výnosovou mierou, ktorú ponúkajú porovnateľné investičné alternatívy. Táto výnosová miera (k) sa označuje aj ako diskontná sadzba (miera) alebo alternatívny náklad kapitálu (Drábek, 2001).

(ČSH – čistá súčasná hodnota,  CF1-n – ročné výnosy z investovania,  k – diskontná sadzba)

Index rentability (Profitability Index)

Index rentability alebo aj pomer peňažných príjmov ku kapitálovým výdajom sa stanovil ako pomer súčasnej hodnoty prognózovaných budúcich tokov hotovosti (SHCF) a investovaného kapitálu (IK) (Drábek, 2001).

IR = SHCF/IK

Pravidlo IR:

IR > 0 – investovať,

IR < 0 – neinvestovať,

IR = 0 – investície nemožno doporučiť ani zamietnuť.

Index rentability (ziskovosti) je vo veľmi úzkom vzťahu s metódou ČSH a vedie k rovnakému rozhodnutiu ako pravidlo ČSH. Keď sa čistá hodnota projektu rovná nule, index je rovný jednej. Z toho vyplýva, že ak je IR > 1, projekt nadobudne kladnú čistú súčasnú hodnotu, a teda ho investor môže prijať, resp. čím je index rentability väčší, tým je projekt ekonomicky výhodnejší (Drábek, 2001).

Rentabilita investície

Pri investičnom rozhodovaní musí byť vybraná pre realizáciu tá alternatíva, ktorá vykazuje maximálnu mieru rentability. Vypočítaná hodnota u projektu sa porovnala s úrokovou sadzbou, resp. nominálnou úrokovou mierou, pričom na realizáciu bol odporučený ten projekt, ktorého RI je vyššia ako úroková miera.

Záverom

Ekonomika akéhokoľvek projektu je z hľadiska potencionálneho investora kľúčovou otázkou pre jeho rozhodnutie, či do projektu investovať alebo nie. Pri energetických porastoch zohráva dôležitú úlohu aj fakt, že pestovaním energetických porastov dochádza k diverzifikácii výroby najmä u poľnohospodárskych subjektov. Produktom takéhoto projektu je energetická štiepka, ktorá môže byť predmetom predaja, resp. vlastnej spotreby. Najmä poľnohospodárske subjekty by mohli využívať tento druh paliva na vykurovanie svojich prevádzkových budov, čím by znížili svoje prevádzkové náklady.

Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti sa počítalo so založením porastu na optimálnom stanovišti. Ako drevina sa zvolila vŕba. Dĺžka cyklu bola 3 roky, ktoré sa zopakovali 6krát. Celková životnosť porastu bola teda 18 rokov.

Pri kalkulácii sa vychádzalo z aktuálnych cien jednotlivých výkonov. Jednotlivé nákladové ako aj výnosové položky sa diskontovali ročnou úrokovou mierou 4 % p. a.

Celkový čistý zisk počas životnosti porastu je vo výške 2 301,50 EUR/ha. Ročný zisk predstavuje 127,86 EUR/ha. Treba zdôrazniť, že sa jedná o čistý zisk dosiahnutý bez akejkoľvek podpory zo strany štátu príp. fondov Európskej únie. Pre porovnanie, v nasle-dujúcej tabuľke je porovnanie so ziskom pri pestovaní kukurice a pšenice. Údaje sú od vybraných poľnohospodárskych subjektov juhozápadného Slovenska.

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že čistý ročný zisk z energetického porastu v porovnaní s poľnohospodárskymi komoditami pšenica a kukurica je takmer dvojnásobne vyšší. Je to spôsobené aj tým, že počas životnosti porastu 18 rokov, vstupné náklady na založenie energetického porastu je potrebné vynaložiť iba jedenkrát, pričom vstupné náklady na založenie porastu kukurice, resp. pšenice sú každoročné.

Jednoznačne však možno povedať, že z ekonomického hľadiska je pestovanie energetických porastov efektívnejšie ako pestovanie kukurice alebo pšenice. Treba mať na pamäti fakt, že do procesu rozhodovania zasahujú aj potreby potravinovej sebestačnosti tej ktorej krajiny. Preto mám za to, že pestovanie energetických porastov je vhodné na takých pozemkoch a stanovištiach, ktoré sú pre poľnohospodárske plodiny nevhodné, ako sú napríklad podmáčané a marginálne pôdy.

Autor:

Ing. Martin Bartko

Národné lesnícke centrum Zvolen,

Výskumná stanica Gabčíkovo

E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Foto: autor