Rozšírenie jarabiny oskorušovej v maďarskom pohorí Börzsöny
Ladislav Bakay, Ivan Mudroň
Jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.) je zriedkavým druhom v európskych lesoch. Dodnes sa vedú polemiky o jej pôvodnosti v lesoch strednej Európy.
Pôvodne rastie najmä v oblasti Stredozem-ného mora, s centrom výskytu na Balkánskom a Apeninskom poloostrove. Zasahuje do severnej časti Malej Ázie a na sever Afriky. Severná hranica sa tiahne cez Severné Porýnie – Westfalsko, Dolné Sasko, Sasko Anhaltsko, Durýnsko, Bavorsko, južnú Moravu a južné Slovensko. Naskytla sa nám však príležitosť zmapovať výskyt tejto dreviny v pohorí Börzsöny na území Maďarska a zistiť výskyt oskoruše v lesoch Národného parku Dunaj - Ipeľ.
Z lesníckeho hľadiska predstavuje pohorie Börzsöny (600 km2) najsúvislejší a rozlohou najväčší les na území Maďarska. Veľká časť pohoria od roku 1978 podlieha zákonu o ochrane prírody a patrí do Národného parku Dunaj-Ipeľ (DINP). Na území pohoria sa vyskytuje celkovo 30 lesných typov. Lesy obhospodaruje štátny podnik Ipoly Erdő Zrt. V samotnom pohorí sa nachádzajú 4 lesné správy, a to Kemence (8 187 ha lesov), Diósjenő (5 500 ha), Nagymaros (9 709 ha) a Királyrét (5 090 ha). Z celkovej plochy obhospodarovaných lesov je cca 85 % zákonom chránených.
Jarabina oskorušová patrí medzi zriedkavé lesné dreviny, ktorej populácie radikálne poklesli v posledných desaťročiach nielen v Maďarsku. V lesnom prostredí sa vyskytuje ojedinele z dôvodu nižšej konkurencieschopnosti voči ostatným drevinám a vysokým nárokom na svetlo. Poznáme ju skôr ako solitérne stromy v starých opustených viniciach. Napriek tomu, že z európskych drevín má najhustejšie jadrové drevo (0,88 g/cm3) nenachádza v lesnom hospodárstve širšie uplatnenie, z toho vyplývajúc, ani miesto na drevárskom trhu.
Populácia jarabiny v pohorí Börzsöny
Otázka ktorú sme si kládli bola: Aká je populácia jarabiny oskorušovej v lesoch s prírode blízkym obhospodarovaním v pohorí Börzsöny?
Zmapovali sme 39 lokalít so 158 jedincami jarabiny oskorušovej. Zistili sme, že väčšina jedincov rástla na JV – J – JZ svahoch, čo nám hovorí o zvýšených nárokoch na svetlo a tolerancii voči suchu. Priemerná výška zmapovaných jedincov bola h = 6,13 m (max. 16 m), hrúbka stromov d1,3 = 15,6 cm (max. d1,3 = 34,5 cm), priemerný priemet koruny predstavoval d = 4,15 m. Zo získaných dát je evidentné, že rastové parametre oskoruše jej nedovoľuje konkurovať ostatným drevinám, preto sa len sporadicky dokáže uchytiť v porastoch. Len 12 % jedincov oskoruše boli nadúrovňové, 30 % úrovňové a 35 % podúrovňové. 37 jedincov (23 %) boli len semenáčiky, výmladky alebo kríkovité exempláre. Vek jedincov zisťovaný nebol. 38 % dospelých jedincov plodilo a na základe tvaru plodu sme následne identifikovali 4 formy: 29 jedincov - f. maliformis (jabĺčková), 25 jedincov - f. pyriformis (hruškovitá), 3 jedince - f. zemplinensis (zemplínska) a 3 jedince - f. micropyriformis (hruštičkovitá). Najvyššie položená lokalita s plodnými jedincami oskoruše rástla na lokalite Kecske-hát Bérc v nadmorskej výške 610 m. n. m na západnom svahu. Najmohut-nejší jedinec bol nájdený na lokalite Hársas s d1,3 = 34,5 cm, h=10,5. Z 39 lokalít sa na dvadsiatich nevyskytovali plodiace jedince a ani nebolo prítomné zmladenie.
Doporučení pre praxi
Na základe mapovania môžeme odvodiť nasledujúce závery:
- Existujúce podúrovňové resp. úrovňové exempláre oskoruše treba nechať ako výstavky v kotlíkovom rube. Po osvetlení tento strom intenzívne zarodí a vytvorí dostatok plodov, ktoré sú zoochórnou cestou efektívne roznášané (zvýšenie trofickej úživnosti). V okolí takto vyslobodených exemplárov sa našlo uspokojujúce množstvo prirodzenej obnovy, samozrejme len pri priaznivých svetelných pomeroch.
- Na xerotermných svahoch sa prejavuje väčšinou výmladkový potenciál tejto dreviny, kde populácia dokáže prežívať v podraste. Výmladky dostávajú šancu pri dostatočnom osvetlení.
- Oskoruša sa dokáže udržať v poraste iných svetlomilných drevín, veľmi úspešne v borinách, na strmých svahoch dokáže konkurovať aj dubom. Nemeckí lesníci odporúčajú pestovanie oskoruše spolu so smrekovcom alebo čerešňou vtáčou.
- Oskoruša sa v porastoch udrží vo väčšom zastúpení len s výrazným pričinením lesného hospodára. Neplatí to pre exponované stanovištia lesostepného charakteru.
Z uvedených zistení vyplýva, že oskoruše sú prirodzenou súčasťou lesov v pohorí Börzsöny a ochrana populácie „in situ“ je odôvodnená. Tieto práce sa začali v minulosti a úspešne sa v nich pokračuje.
Autoři:
Ing. Ladislav Bakay, Ph.D.
Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav SPU v Nitre
Mgr. Ing. Ivan Mudroň
Institut geoinformatiky, VŠB-TU Ostrava
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.