Krasoň Agrilus planipennis - potenciálna hrozba pre jasene v Európe
Juraj Galko
Prirodzeným areálom výskytu krasoňa Agrilus planipennis (Coleoptera, Buprestidae) alebo EAB (z anglického Emerald Ash Borer) je východná Ázia. Jeho larva sa vyvíja pod kôrou jaseňov (Fraxinus spp.). V USA spôsobuje obrovské škody. Je potenciálnym škodcom aj v našom regióne.
Bionómia
Tento krasoň nemá zatiaľ slovenský názov. Je to chrobák veľký 7,5–15,0 mm, jeho larva dosahuje 15–30 mm, je biela a vyžiera chodbičky pod kôrou a v dreve jaseňov. Samička kladie vajíčka na kôru jaseňov v máji až júni. Jedna samička môže behom života naklásť 65–90 vajíčok. Vajíčka kladie jednotlivo. Po vyliahnutí larvy z vajíčka začína okamžite vytvárať chodbičku najskôr v oblasti floému, a ako postupne dospieva, vytvára rozširujúce sa serpentínové chodbičky. Larva má štyri instary (vývojové štádiá) a dĺžka vývoja je od 1 do 2 rokov (záleží od klimatickej oblasti). Larva väčšinou prezimuje v poslednom instare v akejsi kuklovej kolíske pod kôrou alebo jemne zarezanej v dreve a imága po vyliahnutí z kukly ostávajú ešte 1–2 týždne pod kôrou. Neskôr, v máji až júni priestor opustia výletovým otvorom. Výletový otvor je veľmi typický pre krasone rodu Agrilus a má charakteristický tvar písmena D široký 3–4 mm. Po vyletení žerú dospelce (imága) listy a za 3–4 hodiny sú schopné lietať. Žijú približne 2 až 3 týždne a môžu preletieť aj niekoľko kilometrov. Listy konzumujú celý ich život, sú aktívne najmä za teplých a slnečných dní.
Pôvod, invázny areál, hostiteľské druhy
Ako už bolo v úvode spomenuté, tento druh má prirodzený areál rozšírenia v Ázií, hlavne sú to Mongolsko, stredná, východná a severovýchodná Čína, Taiwan, Severná a Južná Kórea a Japonsko. Hostiteľské dreviny sú najmä jasene (F. chinesis, F. japonica, F. lanuginosa, F. mandshurica, F. rhynchophylla), ale aj orech (Juglans mandshurica) a niektoré druhy brestov (Ulmus davidiana, U. propinqua).
V súčasnosti spôsobuje tento škodca najväčšie škody v USA a v časti Kanady, kde napáda najmä tieto druhy jaseňov: F. amaricana, F. nigra a F. pennsylvanica. Prvýkrát bol zistený v roku 2002 v oblasti Michiganu, neskôr v štátoch Ohio (2003), Indiana (2004), Illinois (2006), Maryland (2006), Pennsylvania (2007) a v Kanade v provincii Ontário. Americký vedci veria, že tento škodca tu musel byť už aspoň 5 rokov pred prvou identifikáciou, t.j. cca od roku 1997. A ako sa tam škodca dostal? Pravdepodobne lodnou dopravou (obchod s drevom) a do ostatných štátov kamiónovou alebo železničnou dopravou napadnutého dreva. Podľa posledných informácií, ktoré nám poskytol Troy Kimoto (Canadian Food Inspection Agency) bol v roku 2011 identifikovaný tento škodca už aj v druhom najväčšom meste Kanady, v Toronte. Podľa Kimota ide o veľmi nebezpečného škodcu, pretože sa veľmi ťažko identifikuje. Napáda najprv horné časti koruny, kde nevidíme príznaky tak dobre. V podstate netvorí žiadne vypadávajúce drvinky ako niektoré podkôrniky a obyčajne ho zistíme, až keď napadne aj spodnú časť kmeňa alebo už sú prítomné výletové otvory tvaru D. Obrovským nebezpečenstvom je taktiež preprava palivového dreva jaseňov do iných oblastí, kde ešte škodca nie je a rýchlo sa tu usídli. Kvôli tomu sa za posledné roky, najmä v USA, vybudovala silná karanténna politika proti takýmto aktivitám prispievajúcim k šíreniu inváznych druhov.
Avšak, čo je horšie, prvý nález bol zaznamenaný už aj v Európe, konkrétne v Rusku v okolí Moskvy v rokoch 2006–2007. Ako sa sem tento škodca dostal, nie je vedcom celkom jasné. V iných častiach Európy zatiaľ zaznamenaný výskyt nebol.
Jedným z dôvodov prečo sa tento krasoň tak dobre premnožuje v inváznom areály je ten, že tu nemá dostatočné množstvo svojich prirodzených hmyzích nepriateľov. Kým v prirod-zenom areály výskytu v Ázií je parazitácia jeho lariev až 50 %, v inváznom areály USA je to len okolo 1–5 %.
Potenciálne ohrozenie európskych jaseňov
Druhy jaseňov v Európe sú pomerne dobre rozšírené a sú to najmä jaseň štíhly (F. excelsior) – na Slovensku najviac rozšírený, ďalej F. angustufolia a F. ornus, ale aj introdukovaný americký druh F. pennsylvanica vysádzaný najmä v juhovýchodnej Európe. Už teraz sú jasene všetkých vekových tried v európskom regióne silno poškodzované ophiostomatálnou hubou Chalara fraxinea. Na takto oslabené jedince často nalietava sekundárny škodca, podkôrnik lykokaz jaseňový (Leperesinus fraxini), ktorý už oslabené jasene „dorazí“. S najväčšou pravdepodobnosťou, podobne ako v USA, ak sa sem tento škodca dostane, identifikujeme ho pomerne neskoro a môže to trvať aj niekoľko rokov. Ak by došlo na území strednej Európy k premnoženiu tohto podkôrneho škodcu, vzhľadom na uvedené poškodenie jaseňov hubou Chalara, dôjde k výraznému zníženiu zastúpenia jaseňov v tomto regióne.
Obrana a monitoring EAB
Na monitoring tohto škodcu boli americkými vedcami vyvinuté lepové lapače a odparníky, ktoré sa vešajú do korún jaseňov. Odparníky lákajú vôňou vädnúcich stromov (prirodzené atraktanty) škodcu, ktorý zostane nalepený na lapači. Účinnosť týchto lapačov a odparníkov sme v roku 2011 testovali v podmienkach topoľových a dubových porastov aj na Slovensku. Cieľom bolo zistiť či tieto lapače a odparníky lákajú aj druhy krasoňov (najmä rodu Agrilus) vyskytujúcich sa v týchto porastoch. V dubových porastoch sme zaznamenali potešujúce výsledky, keď sme odchytili niekoľko stoviek domácich druhov krasoňov (takmer všetky z rodu Agrilus spp.). V topoľových porastoch sme odchytili spolu len niekoľko kusov krasoňov. Pokus bude prebiehať na území Slovenska aj v roku 2012. Výsledky z roku 2011 ešte nie sú publikované.
Obrana proti tomuto škodcovi je mimoriadne náročná. Jednoznačne sa musí pristúpiť k okamžitej asanácií napadnutých stromov, buď mechanicky (štiepkovanie, spálenie) alebo chemicky postrekom kmeňov a ťažbo-vých zvyškov. Je zakázané prevážať jaseňové drevo z napadnutých oblastí do oblastí, kde ešte napadnutie potvrdené nebolo.
Podľa mnohých vedcov je tento krasoň jeden z najnebezpečnejších inváznych škodlivých druhov hmyzu súčasnosti. V USA vplyvom jeho premnoženia uhynulo už niekoľko miliónov jaseňov a napáchal škody za mnoho miliónov dolárov. Boli vytvorené početné vedecké tímy, ktorých úlohou je eliminácia spôsobených škôd tohto škodcu na čo najnižšiu mieru, ale aj rozširovanie vedomostí o ňom za účelom informovania verejnosti, ktorá pomáha objavovať nové ohniská. Aj vzhľadom na to Stredisko lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici už teraz informuje širokú laickú, ale aj odbornú verejnosť prostredníctvom tohto, ale aj iných príspevkov. Musíme si uvedomiť, že s rastúcim obchodom s drevom, ktorý je čoraz intenzívnejší, ale aj vplyvom všadeprítomnej klimatickej zmeny sa musíme pripraviť na nových potenciálnych škodcov už teraz a všímať si vznikajúce zmeny v zdravot-nom stave stromov okolo nás.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0045-10.
Autor:
Ing. Juraj Galko, PhD.
NLC – LVÚ Zvolen –
Stredisko lesníckej ochranárskej služby
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.