Aktuálna situácia a postup v boji s lykožrútom severským na Slovensku

Monitoring lykožrúta severského

Monitoring lykožrúta severského (ID) 2012 sa vykonával v spolupráci s Lesmi SR, š. p., vo všetkých závodoch s vyšším zastúpením smreka. Do monitoringu sa zapojilo spolu 36 lesných správ (LS) zo 16tich odštepných závodov (OZ), na ktorých sa inštalovalo spolu 89 feromónových lapačov, navnadených odparníkom ID – Ecolure. Dva lapače boli inštalované mimo územia Lesov SR. Analyzovaných bolo spolu 370 vzoriek odchytov. Podľa dodaných vzoriek odchytov sa spolu zachytilo vo všetkých lapačov v roku 2012 iba 4 402 ks ID (rok 2011 -16,3 tis. ks), čo predstavuje v priemere na 1 inštalovaný lapač 48 ks ID. V porovnaní s rokom 2011 to je až 4,5 násobný pokles odchytov na jeden inštalovaný lapač. Z celkového množstva použitých lapačov bolo aktívnych (zachytili aspoň 1 imágo ID) 53 lapačov, čo je 58 % (rok 2011 – 53 %). Skutočné odchyty sa pohybovali od 0 do 1 423 ks ID (Urbariát Kysucké Nové Mesto). Z ostatných vysokých odchytov je potrebné vyzdvihnúť odchyty na LS Stará Bystrica, OZ Čadca (672 ks ID), LS Beluša, OZ Považská Bystrica (195 ks ID), LS Čadca, OZ Čadca (178 ks ID), LS Povina, OZ Čadca (166 ks ID), LS Lednické Rovné, OZ Považská Bystrica (154 ks ID), LS Ľubochňa, OZ Liptovský Hrádok (111 ks ID).

Výsledky monitoringu ID v roku 2012 naznačujú silno klesajúci trend jeho početnosti, ktorý pokračuje vo väčšine okresov od roku 2009. Kulminácia odchytov bola zaznamenaná v roku 2008 (graf 1). Opäť bola potvrdená dominancia tohto druhu v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Centrum výskytu zostalo tak ako po minulé roky v prihraničných okresoch s vý-nimkou okresu Ružomberok (obr. 1). V roku 2012 boli zaznamenané prvé odchyty v okresoch Levoča a Poprad.

Na základe 12 ročného monitoringu možno konštatovať, že najväčšie ohniská výskytu lykožrúta severského sa vyskytujú v regiónoch Kysúc (okres Čadca a Kysucké Nové Mesto), stredného Považia (okres Žilina, Bytča, Považská Bystrica, Púchov) a v regióne Oravy (predovšetkým okres Námestovo). V regióne Turca (okres Martin a Turčianske Teplice) boli zaznamenané zvýšené odchyty od roku 2005. Znepokojujúce je, že lykožrút severský sa udomácnil a adaptoval v pôvodných smrečinách centrálnych Karpát (Veľká Fatra, Nízke Tatry), čo potvrdzujú opakované zvýšené odchyty v porastoch LS Ľubochňa (OZ Liptovský Hrádok) a LS Staré Hory (OZ Slovenská Ľupča). Lykožrút severský tu bol odchytený do lapačov inštalovaných v nadmorských výškach 900 m n. m. (LS Staré Hory, Donovaly) a v dlhých uzavretých dolinách (LS Ľubochňa, Ľubochnianska dolina). Vysoké odchyty boli v týchto pohoriach zaznamenané aj v blízkosti železničných tratí (LS Staré Hory), čo potvrdzuje hypotézu o jeho rozširovaní dopravou dreva. V minulosti sa lykožrút severský vyskytoval prevažne v porastoch okrajových, susediacich s urbanizovanou krajinou a v nadmorských výškach do 600 m n. m. Dnes však už toto pravidlo neplatí, čo súvisí pravdepodobne aj s vply-vom klimatickej zmeny, ktorá na jednej strane oslabuje hostiteľskú drevinu smrek a na strane druhej vytvára vhodnejšie podmienky pre lykožrúta severského.

Lesnícky význam a obrana

Lykožrút severský je vďaka podobnosti s lykožrútom smrekovým, čo sa týka veľkosti imág, ale aj tvaru požerku (obr. 2) v lesníckej praxi často podceňovaný. Na základe terénnych prieskumov požerkov sa kalamitne vyskytuje v severozápadných častiach Slovenska, najmä vo flyšových územiach atakovaných podpňovkou (Armillaria spp.), postihnutých tzv. novodobým odumieraním smrečín. Jednotlivo oslabené stromy atakované podpňovkou vyhovujú jeho ekologickým nárokom. V mladších porastoch a v korunových častiach starších smrekov je často dominantným druhom. V kalamitných oblastiach sa vyskytuje v spoločenstvách s lykožrútom smrekovým (Ips typographus), lykožrútom smrečinovým (Ips amitinus), lykožrútom lesklým (Pityogenes chalcographus) a lykokazom matným (Polygraphus poligraphus).

Keďže lesnícka prevádzka nevie presne determinovať znaky výskytu lykožrúta severského, ktorý navyše vytvára spoločenstvá s ostatnými agresívnymi druhmi, obrana proti nemu sa vykonáva prevažne ako súčasť komplexu opatrení proti podkôrnemu hmyzu. Obranné opatrenia sú teda zamerané predovšetkým na včasné, rýchle a dôsledné vyhľadávanie a okamžitú asanáciu všetkého napadnutého materiálu, čo je najúčinnejší spôsob obrany. Špecifickým opatrením pre lykožrúta severského vzhľadom na jeho ekológiou je vyhľadávanie a spracovanie roztrúsenej kalamity vo vnútri porastov. Keďže vyhľadávanie a spracovanie roztrúsenej kalamity a malých ohnísk je pre obhospodarovateľov časovo aj finančne náročné, v mnohých prípadoch sa toto opatrenie zanedbáva. Tento fakt zapríčinil silne kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu, až do takej miery, že sa v niektorých dolinách už nevyskytujú smrekové porasty v rubnom veku. V mnohých prípadoch boli odlesnené stovky hektárov smrečín, ktoré padli za obeť tzv. ekonomickému voluntarizmu (ignorácia základných poznatkov a vidina rýchleho zisku). Kvalita ochrany lesa a celkovo lesného hospodárenia je v mnohých subjektoch veľmi zlá, dochádza k porušovaniu základných právnych predpisov v lesníctve bez konkrétnych postihov a sankcii.

V STN 48 2711 „Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na smreku“, ktorá bola novelizovaná v roku 2012 boli zahrnuté aj opatrenia proti lykožrútovi severskému. Používanie klasických lapákov (aj vnadených) a otrávených lapákov sa neodporúča, s výnimkou stojacích vnadených lapákov. V regiónoch so zvýšeným výskytom lykožrúta severského sa počet odchytových zariadení na obranu na zachytenie jarného rojenia stanovuje podľa kalamitného základu, použije sa 1 odchytové zariadenie na každých 10 m3 spracovaného aktívneho lykožrútového dreva naleteného lykožrútom severským. Pre letné rojenie sa vychádza zo stupňa odchytu, resp. stupňa napadnutia odchytových zariadení  počas jarného rojenia. Vzdia-lenosť inštalácie feromónových lapačov od porastovej steny je 20-40 m. Táto vzdialenosť bola stanovená na základe výsledkov terénnych pokusov, ktoré preukázali o 50 % vyššie odchyty lykožrúta severského v lapačoch postavených 40 m, ako do lapačov postavených 15 m od porastovej steny.

Na záver

Výskyt lykožrúta severského bol definitívne potvrdený na Slovensku v roku 1997. Jeho najväčšie rozšírenie bolo zistené práve v prihraničných oblastiach, čo potvrdzuje hypotézu o jeho migráciu zo susedných štátov. Tento invázny druh sa stal v priebehu 10 rokov lesnícky významným biotickým škodcom a jeho škodlivosť sa lokálne vyrovnala najvýznamnejším autochtónnym druhom podkôrneho hmyzu na Slovensku. Lykožrút severský dokáže rýchlo obsadzovať nové územia a zvyšovať svoju početnosť, až do takej miery, že sa stáva významným potravným konkurentom domácich druhov. Samotný boj proti nemu je zložitejší, čo je dôsledkom odlišnej stratégie obsadzovania stromov v poraste a ich častí. Nepripravenosť lesníckej prevádzky vykonávať obranné opatrenia a celkovo malé skúsenosti s praktickým vykonávaním obrany proti nemu spôsobujú problémy. Rozširuje sa do oblastí centrálnych Karpát a môže skomplikovať kritickú situáciu v týchto pohoriach, ktoré sú okrem lykožrúta smrekového významne atakované aj vetrovými kalamitami.

Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centrum excelentnosti „Prognosticko-informačné systémy pre zvýšenie efektívnosti manažmentu lesa“ (ITMS: 26220220109) spolufinancované zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja – 80 % a projektu „Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociál-neho potenciálu lesov na Slovensku II“, financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu cez kontrakt medzi MPRV SR a NLC z rozpočtovej kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301) a spolufinancovaného podnikom Lesy SR, š.p.

Autoři: Ing. Jozef Vakula, Ph.D.

Ing. Andrej Gubka, Ph.D.

Ing. Juraj Galko, Ph.D.

Ing. Andrej Kunca, Ph.D.

Ing. Christo Nikolov, Ph.D.

Národné lesnícke centrum

Lesnícky výskumný ústav Zvolen

LOS Banská Štiavnica

E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Foto: autor