SLOVENSKÉ LESNÉ HOSPODÁRSTVO NA DEJINNEJ KRIŽOVATKE
Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. - Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Hospodárske výsledky lesného hospodárstva (LH) na Slovensku nie sú uspokojivé. Verejnoprospešné funkcie, ktoré LH zabezpečuje ešte viac zvyšujú stratovosť tohto odvetvia. Čo by malo za tejto situácie LH robiť, aby si zabezpečilo svoju budúcnosť v modernej spoločnosti? Bude sa rozvíjať ako environmentálne odvetvie pod ochranou štátu, alebo sa má snažiť viac o svoju ekonomickú samostatnosť? Kde sú priority LH, ležia v produkcii dreva alebo v plnení verejnoprospešných funkcií? Na tieto, možno povedať existenčné otázky LH sa v príspevku hľadajú odpovede.
POSTAVENIE LESNÉHO HOSPODÁRSTVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
LH SR má v porovnaní s inými odvetviami veľmi špecifické postavenie. Ak sa jeho prínosy posudzujú len podľa produkčnej funkcie (najmä produkcie dreva), má podiel na hrubom domácom produkte (HDP) len 0,65 %. Je to pomerne málo na to, aby sa predstavitelia štátu alebo národohospodári viac zaujímali o toto odvetvie. Do iného svetla sa však LH dostáva, ak sa zoberú do úvahy verejnoprospešné úžitky lesa. Tieto pri ich ocenení prevyšujú najmenej trojnásobne produkčnú funkciu, čo pri zarátaní do HDP predstavuje najmenej 2 % podiel. Nie je to však všetko, čím LH prispieva do hospodárstva krajiny. Na LH sú závislé ďalšie výrobné odvetvia. Ide v prvom rade o drevospracujúci priemysel (DSP), ktorý participuje na HDP viac ako 7 %.
Ani tento “surový” ekonomický prístup však význam lesa a LH pre spoločnosť nevystihuje dostatočne. Lesy plnia také ekologické a environmentálne funkcie pre spoločnosť, ktoré nie je možné ničím nahradiť, alebo nakúpiť v zahraničí ako iný tovar. Pred niekoľkými rokmi sa napríklad veľmi často vyslovoval slogan “Bez lesov niet vody a bez vody života”, s čím možno bez výhrad súhlasiť. Spomenúť možno napríklad význam lesov pre zdravie a regeneráciu síl človeka, ako aj ďalšie prínosy pre blaho ľudstva, ktoré nevieme vyjadriť finančne.
Taktiež treba uviesť, že okrem ekonomických, environmentálnych a ekologických funkcií lesov majú tieto aj veľký význam sociálny a kultúrny. Lesy a lesníctvo tvoria jeden z hlavných pilierov trvale udržateľného rozvoja spoločnosti, najmä vidieka. Sú zdrojom priamej a nepriamej zamestnanosti, vytvárajú nové pracovné miesta a príležitosti v rozmanitých hospodárskych činnostiach. Sú to napríklad malé výrobné prevádzky a ostatné aktivity súvisiace s lesom. Pritom drevo, hlavný doterajší produkt výrobnej činnosti LH je obnoviteľná a ekologicky “čistá” surovina. Platí to taktiež o ďalších výrobkoch vyprodukovaných v lesoch, pokiaľ sa tieto obhospodarujú trvale udržateľným spôsobom.
KONCEPCIA FUNKČNE INTEGROVANÉHO LESNÉHO HOSPODÁRSTVA
Významným prínosom z hľadiska preorientovania na zabezpečovanie verejnoprospešných účinkov lesa bola koncepcia funkčne integrovaného LH. Vypracoval ju Výskumný ústav lesného hospodárstva Zvolen (Papánek 1978). Jeho podstatou je optimálne skĺbenie rozmanitých funkcií lesa (produkčných, ekologických a environmentálnych) do harmonického systému jeho obhospodarovania.
Funkčne integrované LH v zmysle citovaného autora má týchto päť znakov:
1. Pri stanovovaní cieľov hospodárenia v lese sa uvažuje so všetkými funkciami lesa, ktoré v daných miestnych podmienkach vyplývajú z prírodných pomerov a zo záujmu spoločnosti (zásada univerzality funkcií lesa).
2. Všetky funkcie lesa sa vyjadrujú a merajú v technických jednotkách i v peňažných ukazovateľoch a takto sa navzájom zvažujú, a to bez zreteľa na to či plnením týchto funkcií LH získava príjmy, alebo len zásluhy (zásada ekvivalencie funkcií lesa).
3. Hľadajú a skúmajú sa rozličné cesty pre uplatnenie funkcií lesa a zisťuje sa ich ekonomický vplyv na poskytovanie úžitkov, vznik nákladov, potrebu pracovných síl, mechanizmov, investícií a pod. (zásada analýzy funkcií lesa).
4. Z preskúmaných možností uplatnenia funkcií lesa sa vyberie ten variant, ktorý dáva najlepšie výsledky pri najmenších obetiach a tak vyžaduje a navzájom zlaďuje rôzne funkcie lesa v optimálnych proporciách (zásada optimalizácie funkcií lesa).
5. Integrovanie funkcií lesa sa premieta do LHP a cez neho do lesnej prevádzky, takže funkčne integrované LH je praktickým naplnením teoretickej koncepcie hospodárenia v lese (zásada realizácie funkcií lesa).
Teória funkčne integrovaného LH sa premietla do praktickej aplikácie na Lesoprojekte, Ústave hospodárskej úpravy lesov vo Zvolene v roku 1981 cestou pracovných postupov.
Uskutočnila sa funkčná typizácia všetkých lesných porastov na území Slovenska, pričom sa určila prvoradá a druhoradá funkcia lesa.
Vzniklo takto 67 funkčných typov ako kombinácií jednotlivých konkrétnych funkcií lesa.
Z celkovej porastovej plochy len na 16 % je čiste “produkčný typ” (viz graf). Ide o výmeru 289 tis. ha (23 % z lesov, kde prevláda funkčný typ lesa produkčný). Na ostatnej výmere produkčných lesov sa musí pri obhospodarovaní lesov prihliadať aj na ďalšiu konkrétnu verejnoprospešnú funkciu. V ostatných lesoch (funkčných typoch) sa obhospodarovanie lesov podriaďuje konkrétnej verejnoprospešnej funkcii, resp. sa prihliada na ďalšiu druhú funkciu.
PREČO JE LESNÉ HOSPODÁRSTVO NA SLOVENSKU NA DEJINNEJ KRIŽOVATKE?
Do roku 1990 takmer všetky lesy na Slovensku obhospodarovali štátne organizácie LH. Pritom obhospodarovanie lesov, vrátane plnenia ich verejnoprospešných funkcií podporoval štát zo svojho rozpočtu. Tak napríklad v roku 1990 to bolo 1210 mil. Sk. V roku 2000 je to po zohľadnení inflácie len 142 mil. Sk. Okrem toho sú ďalšie skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvnili ekonomiku LH na Slovensku. Ide najmä o:
- vysoký podiel náhodných ťažieb, ktoré v ostatnom desaťročí predstavujú viac ako 50 % z celkovej ťažby dreva, v dôsledku čoho sa znížili tržby za drevo a stúpli náklady na obhospodarovanie lesov;
- nepriaznivo sa vyvinula obchodná bilancia na trhu s drevom; - prebytok listnatého a nedostatok ihličnatého dreva, vysoké pohľadávky po lehote splatnosti, narušenie technologických väzieb pri spracovaní dreva, atď.;
- nemožnosť prerozdeľovania finančných prostriedkov v dôsledku diferenciálnej renty v neštátnom sektore, pretože každý subjekt obhospodaruje lesy samostatne, výnosové subjekty neprispievajú na obhospodarovanie lesov stratových (napr. zisk vytvorený v nie-ktorých mestských lesoch sa použije na rozvoj mesta a nie na úhradu straty pri obhospodarovaní lesov iných neštátnych subjektov).
- Uvedené, ako aj nárast cien vstupov do LH spôsobilo, že toto odvetvie v súčasnosti nemôže pokryť z príjmov za drevo, z ostatných činností a z dotácií zo štátneho rozpočtu všetky náklady potrebné na funkčne integrované obhospodarovanie lesov. Často, a to najmä v neštátnom sektore, nie sú finančné prostriedky ani na zabezpečenie základných výkonov v pestovaní a ochrane lesov. Preto je LH SR na dejinnej križovatke. O smere ďalšieho vývoja však nemôže rozhodnúť samo, ani situáciu riešiť bez pomoci štátu. Štát musí rozhodnúť, či LH pôjde cestou modernej koncepcie funkčne integrovaného LH, alebo sa vráti späť do obdobia monofunkčného obhospodarovania lesov, zameraného len na produkciu dreva. Pritom aj obhospodarovanie lesov s cieľom produkcie dreva sa bude zabezpečovať len tam, kde je to ekonomicky rentabilné. Ostatné lesy v tzv. marginálnych oblastiach nebudú predmetom obhospodarovania. Posilňovanie verejnoprospešných funkcií lesa účelovým obhospodarovaním, ktoré si vyžaduje zvýšené náklady alebo pritom vzniká ujma, nebude predmetom záujmu LH, lebo mu bude prinášať len stratu, resp. jednoducho nebude mať na to finančné prostriedky.
AKO NAVRHUJEME RIEŠIŤ SITUÁCIU?
Treba ísť progresívnou cestou, t. j. zabezpečovať obhospodarovanie lesov v zmysle zásad funkčne integrovaného LH. Je zrejmé, že požiadavky verejnosti na plnenie verejnoprospešných funkcií lesov budú v 21. storočí naďalej narastať, a tomu treba prispôsobiť (či podriadiť) aj všetky legislatívne a ekonomické nástroje štátnej lesníckej politiky. Konkrétne treba pri-stúpiť k realizácii všeobecne proklamovanej tendencie vo svete, t. j. spoplatneniu verejnoprospešných služieb. Malo by sa to premietnúť do trhového ekonomického systému v zmysle zásady - náklady a ujmy v dôsledku zabezpečovania verejnoprospešných funkcií hradí ten, komu slúžia tieto funkcie. Ak slúžia záujmom štátu, mal by ich hradiť štát. Ak slúžia iným subjektom, mali by ich hradiť ony. Mala by sa vytvoriť nová kategória bežnej lesníckej činnosti “verejnoprospešné služby”. Medzi ne by mali patriť napríklad aj ujmy, ktoré vznikajú LH v dôsledku zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, zvýšené náklady na obhospodarovanie lesov v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov a iné vodohospodárske funkcie lesov, na účelové obhospodarovanie lesov s liečebno-zdravotnou funkciou a na zabezpečenie rekreačných funkcií. Náklady na účelové obhospodarovanie lesov vo verejnoprospešnom záujme sa v roku 1997 vykalkulovali v objeme 1373 mil. Sk. Sem by sa malo zaradiť aj uhrádzanie škôd na lesoch v dôsledku pôsobenia imisií. Objem týchto škôd predstavuje okolo 800 mil. Sk ročne.
Celú túto problematiku sa navrhuje riešiť prijatím novej koncepcie finančnej politiky, vrátane spoplatnenia poskytovaných verejnoprospešných služieb zabezpečovaných týmto odvetvím. Nazdávame sa, že nastúpenie tejto cesty riešenia problematiky je základným východiskom zo súčasnej nepriaznivej situácie. Ďalšie opatrenia môžu prispieť k zlepšeniu nepriaznivej ekonomickej situácie, nemôžu ju však podstatne zmeniť či vyriešiť. Spoplatnenie verejnoprospešných služieb dáva šancu LH, že sa z neho stane rovnocenný partner ostatných odvetví a nebude mať pozíciu chudáka, ktorý čaká, aj keď neopodstatnene, na milodary od toho, komu zadarmo slúži a vynakladá na to náklady alebo mu vzniká ujma. Druhou otázkou je, koľko námahy a obetí bude treba vynaložiť na využitie tejto šance a či sa vôbec podarí prekonať prekážky a bariéry, ktoré budú stáť pri realizácii v ceste. Úlohou nás, lesníkov, je však hľadať riešenia a nie rezignovať preto, že sa dnes nedávajú priority opatreniam, ktoré prinášajú verejnoprospešné efekty.