PRODUKCIA DREVA NA SLOVENSKU A JEHO SPEŇAŽENIE, ROZVOJ INÝCH LESNÍCKYCH ČINNOSTÍ
Jozef Konôpka
V príspevku “Slovenské lesné hospodárstvo na dejinnej križovatke” (Lesnická práce 12/2001) sme zdôraznili veľký význam verejnoprospešných funkcií lesa pre blaho spoločnosti, vrátane potreby ich začlenenia do hospodárskeho mechanizmu. Chybou by bolo, keby sme podceňovali produkciu dreva a jeho mnohorakého využitia. Drevo a výrobky z neho sprevádzajú človeka od kolísky až po hrob. Je to surovina, na produkciu ktorej sa využíva slnečná energia, voda a živiny z pôdy. Jeho využitie v porovnaní s inými surovinami má veľké perspektívy do budúcnosti. Ide o ekologicky bezchybnú surovinu, ktorá neškodí životnému prostrediu a na konci sa môže znovu vrátiť do kolobehu látok v prírode. Pri rešpektovaní zásady “trvale udržateľného obhospodarovania lesov” je to obnoviteľná surovina, pri ktorej nehrozí nebezpečenstvo jej vyčerpania.
PRODUKCIA DREVA
Z výsledkov permanentnej inventarizácie lesov, ktorú vykonáva Lesoprojekt Zvolen jednoznačne vyplýva, že zásoba dreva v lesoch SR sa v ostatných rokoch zvýšila. K 31. 12. 2000 predstavovala 410 mil. m3, čo je 215 m3 na ha. Ťažbové možnosti majú aj naďalej stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v rokoch 1991-2000 sa tieto pohybovali okolo 5 mil. m3 ročne, v roku 2010 to už bude 6,1 mil. m3. Predpokladá sa, že ťažbové možnosti budú stúpať v najbližších 50 rokoch. Vyplýva to najmä z plošného zastúpenia vekových stupňov - nad cieľovou úrovňou sú stredné vekové stupne (51 - 90 rokov), ktoré sa postupne budú presúvať do rubného veku (viz graf). Produkciu dreva možno zvyšovať aj zámerne. Jednou, aj keď extenzívnou cestou je zalesňovanie pozemkov nevhodných na poľnohospodársku výrobu. Prínosy z ťažby dreva sa tu, žiaľ, objavia veľmi neskoro (spravidla až po 100 rokoch), preto zalesňovanie týchto pozemkov má skôr krajinotvorný a ekologický význam.
Existujú však aj problémy, s ktorými treba rátať. Je to najmä negatívne pôsobenie komplexu antropogénnych činiteľov, najmä imisií. Je ťažko odhadnúť vývoj týchto vplyvov na produkčné podmienky, aj keď sú tu náznaky postupného zlepšovania emisnej situácie. Ťažko je odhadnúť aj budúce riziká v dôsledku pôsobenia globálnych zmien atmosféry, ako aj ďalších škodlivých činiteľov. Tu sú skôr príznaky zhoršovania. Tieto vplyvy môžu podstatne narušiť uvedené priaznivé produkčné predpoklady.
SPEŇAŽENIE DREVA
Pokiaľ ide o speňaženie dreva, tu sú závažnejšie problémy. V prvom rade sa musí vychádzať z drevinového zloženia našich lesov: ihličnaté dreviny 41 % a listnaté 59 %. Od tohto sa odvíja aj štruktúra ťažbového fondu, kde vyššie zastúpenie majú listnaté dreviny. Na trhu je však záujem najmä o ihličnaté drevo (hlavne piliarske výrezy III A, B triedy akosti). Oveľa menší záujem je o listnaté drevo (najmä listnatú vlákninu). O niektoré dreviny a z nich vyrobené sortimenty nie je na domácom (SK) trhu záujem vôbec (napr. agát, hrab, dub cer atď.). Najmä z týchto dôvodov sa v súčasnosti veľa surového dreva vyváža do zahraničia. Možno predpokladať, že tento problém bude pretrvávať, resp. môže dôjsť ešte k väčším disproporciám. Ide najmä o to, že z ekologického hľadiska (najmä predpokladané otepľovanie atmosféry) sa ukazuje nevyhnutné zvyšovať zastúpenie listnatých drevín na úkor ihličnatých, čo je v rozpore s ekonomikou či s možnosťou vyššieho speňažovania vyprodukovanej drevnej suroviny. Žiaľ, veľmi slabou stránkou lesného hospodárstva (LH) je, že sa nemôže dlhodobou biologickou produkciou dreva prispôsobiť trhovým pomerom, teda nie je schopné pracovať na objednávku. Túto závažnú skutočnosť nemožno v podstate zmeniť, ale len čiastočne zmierniť pružnou reakciou na situáciu na trhu s drevom.
Aké sú východiská z tejto situácie?
Riešenie je v reštrukturalizácii drevospracujúceho priemyslu (DSP) tak, aby sa spracovanie dreva orientovalo na všetku produkciu v rámci výchovnej a obnovnej ťažby, čiže aj na dreviny a sortimenty, ktoré sa doposiaľ nespracúvajú z rozličných dôvodov. Preto treba zvýšiť spracovateľské kapacity celulózo-papierenského priemyslu, resp. výroby veľkoplošných materiálov modernými technológiami. Problematika by sa mala riešiť v rámci programu Drevo - surovina 21. storočia, ktorý schválila vláda SR v roku 1999. So zreteľom na nové ekonomické pomery v dôsledku zvyšovania cien energií (plyn, elektrika), perspektívnym sa javí využitie drevnej biomasy aj na energetické účely.
Pre úplnosť treba uviesť, že k týmto disproporciám medzi LH a DSP na Slovensku došlo najmä po roku 1990. Sprivatizovaný DSP pri orientácii svojej výroby nebral do úvahy skutočnú domácu surovinu, ale sa zameral najmä na spracovanie ihličnatého dreva, kde sú jednoduchšie technológie a záujem o výrobky je väčší ako keď sa vyrábajú z listnatého dreva. Nekoncepčne sa vybudovalo na Slovensku asi 800 malých píl na porez ihličnatých piliarskych výrezov. Taktiež niektoré drevospracujúce podniky a závody, ktoré predtým spracúvali listnaté drevo sa preorientovali na ihličnaté. Existencia týchto výrobných zariadení je ohrozená, pretože nebudú konkurencie schopné v porovnaní s väčšími výrobcami vybavenými modernými strojmi, zariadeniami a progresívnymi technológiami. Zabezpečenie dreva dovozom je málo reálne, pretože ceny a náklady s tým súvisiace prevyšujú príjmy, ktoré vzniknú pri predaji výrobkov.
INÉ LESNÍCKE ČINNOSTI
Po roku 1990 LH postupne zanechalo činnosť projekčnú, stavebnú, strojársku výrobu a širokú škálu doplnkových výrob a údržbárskych prác, najmä stavebných. Možnosť privatizácie týchto činností odradilo štátne organizácie LH od ich ďalšieho rozvoja. Pritom v neštátnom sektore sa tieto činnosti ešte nerozvinuli, alebo len nedostatočne.
Iná lesnícka činnosť by sa mala rozvinúť ako integrovaná súčasť LH a rozvoja vidieka. Semenárstvo a škôlkárstvo by malo slúžiť jednak vlastnej pestovnej činnosti, ako aj zalesňovaniu vyčlenených poľnohospodárskych pozemkov či ďalším podnikateľským záujmom pri ozeleňovaní krajiny (výsadby rozptýlenej stromovej vegetácie). Aj ďalšie výrobné aktivity treba zamerať na podporu zamestnanosti a vytvorenie zisku štátnych a neštátnych subjektov. Tak napr. drevárska výroba by sa mala zamerať na zužitkovanie menej hodnotného dreva, poľovníctvo na dosiahnutie zisku z prenájmu poľovných revírov a z predaja odstrelu trofejovej zveri a diviny, služby rekreačných zariadení na celoročnú zamestnanosť a vytváranie doplnkových príjmov.
Rozšírenie využívania nedrevných produktov závisí od rozlohy, štruktúry a stavu lesa. Existuje mnoho nevyužitých plôch, ktoré by sa dali vysadiť napr. fruktifikačnými drevinami, vianočnými stromkami, plodonosnými krami. Hlavným problémom vo väčšine prípadov je odbyt. Malo by ho vyriešiť malopodnikanie, ktoré by sa zameralo na ich zber a spracovanie, či už na hotový výrobok, alebo aspoň na polovýrobok. Cestou k vyššej efektívnosti je kombinácia vlastného produktu s produktom iného výrobcu. Perspektívne je spracovanie plodov drevín a krov v kontexte s vidieckou turistikou. Pre obyvateľov miest a zahraničných návštevníkov môže byť vysoko atraktívna aj ponuka už na úrovni ubytovateľa rekreanta. V súčasnosti na zaktivizovanie týchto činností treba využiť možnosti programu SAPARD v súlade s rozvojom vidieka.
ZÁVER
LH na Slovensku má v porovnaní s inými štátmi rad výhod ako aj nevýhod. Okrem už uvedenej priaznivej produkčnej základne a veľkého významu lesov ako zložky životného prostredia, je to veľmi dobré jeho vybavenie kvalifikovaným personálom. Nadväzuje na pozitívne výsledky a tradície v minulosti. Nevýhodou je, že lesné porasty sú horšie sprístupnené cestami ako vo vyspelých štátoch, čo zvyšuje nákladovosť. Veľká je opotrebovanosť hmotného a nehmotného investičného majetku a na jeho reprodukciu treba vynaložiť značné finančné prostriedky. Reprivatizáciou lesov vzniklo veľa malých subjektov, ktoré obhospodarujú lesy. Tieto nie sú schopné konkurencie, pretože nemôžu naakumulovať väčšie množstvo kapitálu na rozvoj. Takto by bolo možné menovať celý rad ďalších výhod, ako aj nevýhod.
Elementárnou zásadou “trvale udržateľného obhospodarovania lesov” zostáva aj naďalej, že tí, ktorí hospodária dnes, majú povinnosť postarať sa o potreby budúcich generácií, podľa možnosti dokonalým spôsobom. Lesníkom to bolo vštepované od minulých generácií a ani do budúcnosti nesmieme pripustiť spochybnenie tejto zásady.
Adresa autora:
Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.
Lesnícky výskumný ústav Zvolen
T. G. Masaryka 22
960 92 Zvolen