Kam smeruje slovenské lesníctvo?
V souvislosti s aktuálními změnami ve slovenském LH navazujeme na článek v minulé čísle LP (str. 14-15) rozhovorem J. Filla se státním tajemníkem MP SR J. Golianem, který vychází také v únorovém čísle časopisu Slovenské Lesokruhy.
Hoci lesnícka pospolitosť očakáva v tomto roku zmeny akokoľvek, či už s nádejou alebo s obavami, jedno je dnes isté. A, žiaľ, už niekoľkokrát opakované: slovenské lesníctvo sa nachádza na dejinnej križovatke. Jeho súčasným najvyšším predstaviteľom niet čo závidieť. Ich predchodcovia aj napriek úprimnej a nesporne veľkej snahe nedokázali dostať lesníctvo ani z vlastnej názorovej rozpoltenosti (príkladom je neúspech pri presadzovaní nového lesného zákona), ale ani zo spoločenskej diskriminácie, keď nie vždy prijateľnou stratégiou stratili postupne manévrovací priestor v rokovaniach s partnermi. Takto namiesto približovania vzájomných vzťahov sa dnes naše lesníctvo potáca v izolácii voči spracovateľom dreva i ochrancom prírody. Ideálny stav nie je ani vo vzťahu štátnej správy a neštátnych lesov.
Smerovanie slovenského lesníctva
- Programové vyhlásenie vlády deklaruje princípy, ktoré prinášajú zmenu pohľadu na lesné hospodárstvo (LH). Nie každý sa s nimi dokáže stotožniť. Vari najlepšie to vystihol v istom denníku Ján Ďurský, vysokoškolský vedec a pedagóg, ktorí pôsobil na univerzite v Mníchove a v súčasnosti čerstvý generálny riaditeľ Sekcie lesníckej MP SR, keď povedal, že na jednej strane sa po voľbách vytvorila u nás skupina “pesimistov”, ktorá sa obáva drevárskej loby, na druhej strane sú tu “optimisti”, ktorí hovoria o tom, že vznikajú vhodné podmienky na uskutočnenie rozvojových programov. Takže, ako by ste sformulovali najskôr základnú odpoveď na otázku, kam bude smerovať naše lesníctvo v najbližšom období?
Smerovanie lesníctva na Slovensku musí zapadať do rámca, ktorý je určovaný predovšetkým globálnymi záujmami ľudstva. A tie sú orientované na zachovanie, účinnú ochranu a zveľaďovanie lesov. Pre nás to znamená zdokonaľovanie obhospodarovania lesa na princípoch trvalej udržateľnosti, zachovania biodiverzity a zlepšenia zdravotného stavu lesov. Pritom musí byť rešpektovaný princíp rovnoprávnosti všetkých druhov vlastníctva a princíp nedeliteľnosti majetku štátu. Cieľavedomé obhospodarovanie bude naďalej zabezpečované hospodárskou úpravou lesa, ktorá bude menej reštrikčná, ale o to viac analytickejšia. Kľúčovou úlohou pestovania lesov bude vytváranie ekologicky stabilných porastov a uplatňovanie prírode blízkych spôsobov ich obhospodarovania. Budú sa riešiť odborné a technologické problémy obnovy lesa. Tak, aby sa podstatne zvýšil podiel prirodzenej obnovy. Vytvoríme podmienky, aby sa uplatňovali ekonomicky efektívne metódy jednotlivých výrobných činností.
Náročnou ekonomickou transformáciou prejde štátny podnik Lesy SR, ktorý sa premení osobitným zákonom na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. V obchodnej politike chceme zabezpečiť v prvom rade transparentnosť predaja dreva, podporu trhu s drevom a urobiť všetko pre to, aby sa zabezpečilo jeho komplexné zužitkovanie spracovateľskými subjektami na území Slovenska. Našim cieľom je dosiahnuť stav, aby na vývoz išlo len také drevo, ktoré naozaj nedokážeme doma spracovať. Zásadne chceme zmeniť podporný systém lesníctva. Štát nebude podporovať lesníctvo neadresnými dotáciami, ale formou objektívneho systému programov a projektov s jasnými pravidlami štátnych objednávok vo verejnoprospešnom záujme. Toto nám umožní aj prepojenie na podporu z fondov Európskej únie (EU).
V súčasnosti je okolo 300 tisíc hektárov lesov z hľadiska vlastníctva nevysporiadaných. Je preto potrebné urýchliť proces vyhľadávania vlastníkov alebo ich dedičov a lesné pozemky im v maximálnej miere navrátiť. V oblasti legislatívy by sa mal prijať čo najskôr nový lesný zákon s komplexným riešením štátnej a odbornej starostlivosti o les s motivujúcim charakterom. Musíme zosúladiť legislatívu ochrany prírody a lesníctva. Posilniť, ale pritom zefektívniť miestnu štátnu správu.
Ak by sme na vašu jednoznačnú otázku chceli jednoznačne odpovedať, tak by som zvlášť zdôraznil, že smerovanie slovenského lesníctva bude v budúcom období zamerané na integračný proces Slovenska do EU. Pripravenosť nášho odvetvia má rezervy predovšetkým vo vybudovaní funkčnej infraštruktúry lesa a vidieckych regiónov s dopadom na vysoké náklady jednotlivých lesníckych výrobných činností. Na zvýšenie konkurencieschopnosti našich produktov lesa sa musíme pripravovať už teraz. A tu by som opäť zdôraznil, respektíve zvlášť pripomenul fakt, že zameškaná reforma až po našom vstupe do EU by bola omnoho bolestivejšia a aj podstatne drahšia.
Transformácia š.p. Lesy SR
- Téma transformácie štátneho podniku Lesy SR, ktorú ste už naznačil, vyvolala v lesníckej verejnosti živý ohlas. Po nástupe do funkcie ste sa vyjadril, že vaša predstava o budúcnosti tohto podniku spočíva v ekonomickej transformácii stratového štátneho podniku na ziskovú štátnu akciovú spoločnosť s využitím odskúšaného rakúskeho modelu. Táto principiálna zmena vyvoláva medzi štátnymi lesníkmi rad otázok, napríklad ako sa v rámci tohto procesu zmení legislatíva, či sa pripustí i možnosť nákupu určitého podielu akcií neštátnymi právnickými alebo fyzickými osobami, aký je časový horizont ukončenia celej transformácii a podobne?
Ťažiskom reformy v LH bude už spomínaná transformácia štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. Týmto sa chce zabezpečiť efektívne využívanie štátneho majetku a “odpolitizovanie” riešenia dennodenných prevádzkových problémov tejto firmy. Proces vzniku akciovej spoločnosti sa zabezpečí osobitným zákonom, v ktorom sa taxatívne vylúči možnosť nákupu určitého podielu akcií akýmikoľvek subjektami alebo fyzickými osobami. V súčasnosti sa formuje pracovná skupina, ktorá bude proces transformácie riadiť. Táto skupina bude pozostávať z našich špičkových odborníkov a odborníkov z rakúskych ÖBF AG, s ktorými sa už nadviazala úzka spolupráca a ktorí majú s obdobnou transformáciou bohaté skúsenosti. Presný časový horizont vzniku akciovej spoločnosti je veľmi ťažko definovať, pretože transformácia je viazaná aj na politické rozhodnutia a o tých dopredu nikto nevie povedať, ako dlho budú trvať. Našou snahou je, aby tento proces bol čo najrýchlejší a najtransparentnejší.
Neštátny sektor
- Prvé kroky vo Vašej funkcii viedli na Snem Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Predložená správa o činnosti reprezentatívne najsilnejšej slovenskej neštátnej organizácie vyústila do záveru, že súčasný stav je neudržateľný! Medzitým ste nadviazali úzku spoluprácu s neštátnym sektorom. Nový predseda Únie Ing. Juraj Vanko Vám predložil základné priority tohto sektoru, medziiným ide o okruh problémov, ktoré je nutné riešiť pre zlepšenie postavenia a činnosti neštátnych lesov. Konkrétne, ciele Únie smerujú k dopracovaniu a schváleniu nového lesného zákona, ktorý bude rešpektovať ich práva vyplývajúce z Ústavy, k legislatívnemu doriešeniu náhrad majetkovej ujmy, ktorá vzniká vlastníkom lesov z dôvodu ochrany prírody. Rovnako ide únii o to, aby štát pomohol dobudovať infraštruktúry a profesionalizovať činnosť združení vlastníkov lesov. Myslíte si, že ide o odôvodnený pocit diskriminácie? A ako si predstavujete vzájomnú komunikáciu?
Zlepšenie postavenia lesníckych subjektov neštátneho sektora je neľahká úloha, ktorú však nemôžeme odkladať. Preto budeme prístup k neštátnemu lesníckemu sektoru riešiť systémovo s koordináciou na lesníckej sekcii ministerstva, kde za tým to účelom chceme zriadiť osobitný útvar. Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska na svojom sneme vystihla a otvorene pomenovala dlhodobé problémy neštátneho lesníctva, ktoré sú typické pre prechodné obdobie štátu, keď legislatívne normy staré, ale aj nové sú ešte nedokonalé. Vrátenie vlastníckych a užívacích práv k lesným cestám, pokračujúca reprivatizácia, reštitúcie patria k najzložitejším problémom, nakoľko súvisia s ochranou osobného vlastníctva. Podobne náhrada za majetkovú ujmu vlastníkom lesa a pôdy je problém starší, ale najvypuklejší sa stane po nadobudnutí účinnosti nového zákona o ochrane prírody a krajiny, dôsledkom ktorej sa bez súhlasu vlastníka lesa hospodárske lesy v národnom parku stanú lesmi osobitného určenia. Je našou snahou v čo najkratšom čase rokovať so zástupcami Ministerstva životného prostredia a pripraviť novelizáciu tohto zákona.
Ďalším zdrojom zlepšenia komunikácie medzi zástupcami neštátnych lesov a štátom je vytvorenie lepších podmienok na využívanie možností, ktoré ponúka napríklad národná agentúra Sapard. Budeme podporovať výchovu novej generácie lesnícky vzdelaných a jazykovo disponovaných zástupcov, ktorí budú schopní kvalifikovane tvoriť rozvojové regionálne projekty a čerpať financie z podporných fondov EU.
Pri zlepšení komunikácie by významnú úlohu mala zohrať aj Slovenská lesnícka komora. Novelizovaním zákona o Slovenskej lesníckej komore č. 464/Z.z. sa vytvorili lepšie podmienky na ochranu záujmov lesníkov a, samozrejme, aj majiteľov lesa. Lesnícka sekcia MP bude v spolupráci so Slovenskou lesníckou komorou ďalej podporovať vybudovanie mechanizmov pre rozvoj lesníckeho poradenstva, odvetvovej informatiky a celoživotného vzdelávania profesionálov.
Prioritnou úlohou bude tiež práca s médiami a verejnosťou, ktorá by mala byť lepšie informovaná o problémoch lesníctva a taktiež aj hlbšie zainteresovaná do riešenia niektorých problémov.
Vztahy lesnikov a drevárov
- Už po minulé roky sme skloňovali v rôznych pádoch strategický vládny program “Drevo - surovina 21. storočia”. Žiaľ, zatiaľ zostáva len v polohe logicky orientovanej základnej filozofie. Zdá sa však, že práve súčasná vláda i parlament má jedinečnú šancu vdýchnuť mu život. Pochopiteľne, pri zohľadnení reálnych ťažbových možností našich lesov. To znamená konkrétnu a korektnú spoluprácu lesníkov a drevárov. Nakoniec, obe strany, ak chcú prežiť, sú k nej odsúdené. S akými predstavami ste vstúpili v tomto smere do roku 2003?
Vzťah medzi lesníkmi a drevospracujúcim priemyslom nebol ideálny. Príčin bolo viac, no my sme ich pomenovali a hľadáme spôsoby, ako vybudovať korektné vzťahy medzi producentmi a spracovateľmi dreva. Je v záujme slovenskej ekonomiky, aby sa naše drevo zhodnocovalo domácimi spracovateľmi. Drevospracujúci priemysel bude podrobne informovaný o potenciáli ťažbových možností v lesoch Slovenska, aby sa technologicky a investične pripravil na túto skutočnosť. Urobíme ďalej všetko preto, aby sa ťažbové možnosti stanovovali objektívnymi metódami a odrážali skutočný stav lesa. Vážime si, že zo strany drevospracujúceho priemyslu nevznikol žiaden tlak a nie je ani záujmom štátu, aby vznikali preťažby a lesníctvo sa stávalo akousi bankou pre drevárske firmy. Chceme podporiť marketing, verejné dražby dreva a čo je veľmi dôležité - skvalitniť sortimentáciu surového dreva a zrovnoprávniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy tak, aby domáci odberateľ nebol diskriminovaný na úkor zahraničných. Od týchto cielených aktivít očakávame zvýšenie priemerného speňaženia dreva a uspokojenie trhu predovšetkým guľatinovými sortimentmi.
- Pravdou overenou bohatou skúsenosťou je, že ak si chceš sadnúť za spoločný rokovací stôl s akýmkoľvek partnerom, musíš prejaviť vôľu počúvať ho, predkladať reálne predstavy a prijímať rozumné kompromisy. Ak nie, a tak tomu bolo aj v minulom období, vo vzťahoch lesníctva so životným prostredím a drevospracujúcim priemyslom, vzájomná komunikácia je vinou hociktorého partnera zabetónovaná. Dá sa z takto vytvoreného bludiska nájsť dnes cesta von?
Takú cestu sa pokúsime rozhodne nájsť. Možností na dosiahnutie cieľa je viac, no my vidíme, že treba zaviesť vyšší stupeň manažérskej etiky a zlepšiť schopnosť komunikácie zamestnancov štátnej správy a podniku s kolegami, ochranármi a vlastníkmi lesa. Tomuto procesu taktiež pomôže, ak verejnosť o lesníctve bude podrobne a profesionálne informovaná. Zmeny budú ľahšie uskutočniteľné s podporou a kontrolou verejnosti.
Na záver chcem všetkým čitateľom časopisu Lesnícka práce zaželať úspešný a šťastný rok 2003, rozvinutejšie partnerské vzťahy medzi lesníkmi oboch krajín a najmä užšiu spoluprácu v rámci oboch ministerstiev, ako aj v oblasti vedy, výskumu, školstva i samotnej prevádzky, čo isto prinesie obojstranne pozitívne výsledky v riešení problémov lesníctva v celom stredoeurópskom regióne.
Za rozhovor ďakuje Mgr. Ján Fillo
(šéfredaktor časopisu Slovenské LESOKRUHY, e-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.
)