Stačí len návrat k lesníckej renesancii?
Při diskusi o dalším vývoji našeho lesního hospodářství (LH) a hodnocení naší transformace se určitě vyplatí sledovat situaci u našich středoevropských sousedů. Vývoj LH na Slovensku, který dlouhodobě sledujeme (např. LP 1/2003 Kam smerujú štátné lesy na Slovensku?, LP 2/2003 Kam smeruje slovenské lesnictvo?, LP 8/2003 a Transformace slovenských státních lesů), a jeho transformační problémy mohou být v mnohém poučné i pro další směřování LH ČR. I proto Vám přinášíme rozhovor, který pro nás připravil Ján Fillo, šéfredaktor časopisu Slovenské LESOKRUHY, ve kterém tento rozhovor v plném znění současně vychází (dvojčíslo 1-2/2004).
Sú ľudia, ktorých hranice schopností vyjadrovať sa a spolu podieľať sa na dlhodobých koncepciách nekončia striedaním sa “volebného” obdobia. Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., medzi takýchto ľudí patrí, najmä v rámci tvorby lesníckej politiky a dlhodobej stratégie lesníctva na Slovensku ho môžeme považovať za výraznú osobnosť (napr. od r. 1990 pôsobil vo funkcii najvyššieho predstaviteľa LH na Slovensku najdlhšie...).
- Ak môžete svoje osobné skúsenosti zhrnúť a podrobiť ich ostrému uhlu dnešného poznania, ako by ste sformulovali z nich vyplývajúce poučenia?
Je to v prvom rade závažné poučenie, že spoliehať sa len na podporu, či finančnú ingerenciu štátu nie je správne. Riešenie treba hľadať v ekonomickej realizácii verejnoprospešných služieb poskytovaných lesným hospodárstvom obyvateľstvu, či iným subjektom. Treba prikročiť k implementácii produkčných a verejnoprospešných funkcií lesov do regionálnych plánov rozvoja a projektov rozvoja vidieka. Takto sa to robí aj v krajinách EÚ, čím sa získavajú finančné prostriedky na rozvoj LH. Tieto zámery sa musia náležite zakotviť do koncepčných materiálov LH, iných rezortov, či regiónov, ale aj celého hospodárstva SR. Prácou s verejnosťou, či lobovaním, najmä v parlamente, treba na to vytvoriť legislatívne predpoklady. LH musí stáť na vlastných nohách a nie byť v pozícii žobrajúceho a spoliehať sa na milodary. V trhovom hospodárstve nikto nerobí nič zadarmo a nemôže to robiť ani LH. Náklady nad rámec bežného hospodárenia, alebo ujma, ktorá vzniká v dôsledku zabezpečovania verejnoprospešných funkcií sa musia financie hradiť. Lesníci, vlastníci lesov, ako aj jednotlivé organizácie a inštitúcie sa však musia zjednotiť a spoločne tieto zámery vehementne presadzovať. Pozrime sa, ako to robia iní, napr. poľnohospodári v súvislosti so schvaľovaním rozpočtu koncom minulého roku. A my, žiaľ, skôr mlčíme a so zatrpknutosťou sa pozeráme ako stráca LH svoje pozície. Lesnícka veda a výskum by mala na presadenie týchto zámerov poskytnúť relevantné podklady a nielen popisovať problémy, ktoré tu vznikajú.
- Nuž, čas plynie, my sme starší a oveľa skúsenejší. Môžeme to, čo sa nepodarilo, považovať aj za neúspešný prognostický odhad?
Či bolo možné urobiť pre lesníctvo na Slovensku viac než sa reálne podarilo? Isteže. Napríklad reorganizácia štátnych podnikov LH v roku 1994 sledovala jednak zvýšenie produktivity práce, či zníženie režijných nákladov, ale mala aj sociálny rozmer. Vedeli sme aj vtedy, že v porovnaní napríklad s Rakúskom máme v štátnych organizáciách vyšší počet THZ. Ich znižovanie sme však chceli uskutočniť skôr “evolučne” než “revolučne”. Okrem toho reprivatizácia lesov ďalej pokračovala. Napokon, ani doposiaľ sa neukončila. V rokoch 1994 až 1998 odovzdali štátne organizácie LH pôvodným vlastníkom a užívateľom ďalších takmer 250 tisíc ha lesa. Znižovanie počtu THZ nebolo však tak intenzívne ako by bolo žiadúce. Čiže znovu začal narastať rozpor medzi počtom THZ a výmerou lesov, či objemom výroby, ktorý zabezpečovali. Neznamená to, že by v našich lesoch nebolo čo robiť. Kdekoľvek vyjdeme do lesa vidíme, čo by tu bolo treba zrealizovať, najmä na zlepšenie stavu lesov, či zvýšenie ich funkčného potenciálu. Problém je však v tom, že sa to do ekonomického výsledku premietne len v budúcnosti, čo však naši “národohospodári” nedokážu akceptovať. Ako som už viackrát napísal, z hľadiska momentálnej ekonomickej efektívnosti LH by bolo najlepšie zrušiť celú pestovnú činnosť. Už v úvodzovkách spomenutí “národohospodári” by nás pochválili. Aké by to malo však následky, o tom už nechcú počuť...
Pokiaľ ide o znižovanie počtu pracovníkov, dovoľujem si uviesť citáciu z príspevku v rakúskom lesníckom časopise Österreichische Forstzeitung z roku 2003: “Nič nie je jednoduchšie, ako brutálnou redukciou personálu dosiahnuť zlepšenie hospodárskeho výsledku”. Znižovanie počtu pracovníkov treba robiť uvážlivo a nielen z hľadiska krátkodobého zisku. Tak ako pre lekára platí zásada, že treba urobiť všetko pre zdravie človeka, tak pre lesníka je vyšším princípom zachovanie, ochrana a zveľadenie lesov. Neznamená to, že netreba akceptovať princípy trhového mechanizmu, alebo neracionalizovať výrobu, či nezdokonaľovať organizačné štruktúry. Práve naopak. Zvyšovanie produktivity práce či konkurencie schopnosti LH sú nevyhnutné najmä z hľadiska našej budúcej pozície, ako člena EÚ. Treba sa poučiť od lesnícky vyspelých európskych štátov. Zmeny sú nevyhnutné. Musí sa však rešpektovať princíp trvale udržateľného obhospodarovania lesov.
- V tejto súvislosti je častou témou vzťah štátu a LH...
Lesy sú najväčším bohatstvom našej republiky. Tak ako je povinnosťou štátu starať sa o svojich občanov, tak nesie aj zodpovednosť o zachovanie, ochranu a zveľaďovanie lesov. Lesy determinujú kvalitu života nielen súčasnej, ale aj budúcich generácií. Vráťme sa trochu do histórie. Keď lesom hrozilo nebezpečenstvo, spravidla zasiahla štátna moc rôznymi nariadeniami, patentmi, zákonmi. Vďaka prezieravosti vládnucich štruktúr v minulosti nezostali na území Slovenska devastované regióny po exploatačnej činnosti. Posledné spustnuté pozemky na Slovensku sa v podstate odstránili po druhej svetovej vojne. Nebolo tomu však tak vždy a nie je všade vo svete. Stačí vycestovať napríklad na Balkán. Náprava si vyžaduje náramné náklady, napríklad zalesňovaním skalnatých útvarov, kde voda odplavila pôdu v dôsledku odlesnenia. V 21. storočí sa však nemôže štátna lesnícka politika vykonávať len mocenskými nástrojmi, zakazovať, prikazovať, nariaďovať... Väčší dôraz treba klásť na motivačné nástroje, ktorými sa sleduje zabezpečenie trvalo udržateľného a polyfunkčného, to znamená funkčne integrovaného, obhospodarovania všetkých lesov. Osobitne to platí pre neštátny sektor, kde je diskriminujúce nariaďovať vlastníkovi lesa, aby vynakladal vyššie náklady, alebo trpel ujmu v záujme verejnoprospešných funkcií bez toho, že by sa mu to finančne kompenzovalo. Lesy vo vlastníctve štátu sa neprivatizujú ani vo vyspelých krajinách EÚ. Jednoducho preto, lebo plnia v prvom rade verejnoprospešné funkcie. Môžu sa tu viac uplatňovať mocenské nástroje než v neštátnom sektore, kde zas prevláda motivačné inštrumentárium. Z toho by sme sa mali poučiť. Múdri sa učia na chybách iných, tí druhí na vlastných. A my by sme nemali byť tí druhí. Spomínam si na vyhlásenia generálneho riaditeľa lesov ČR, že nepotrebujú žiadne dotácie od štátu. Keď som však toto vyhlásenie ďalej čítal, zistil som, že verejnoprospešné práce zabezpečujú podľa štátnej objednávky. Čiže štát si tieto práce nielen objednal, ale aj zaplatil. Súhlasím s tým, že ani u nás by sa podpora štátu na výkony vo verejnom záujme nemala volať dotácia. Nech sa to však volá akokoľvek, skutočnosť je taká, že v ČR štát vyčleňuje pre LH ročne okolo jednej mld. Kč. Takto by bolo možné menovať aj prístup ďalších štátov k LH. Taktiež EÚ podporuje LH, napríklad v rámci rozvoja vidieka. Jednou z podmienok je však spoluúčasť na financovaní zo štátneho rozpočtu príslušnej krajiny. Čiže štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za lesy a LH. Ak tak urobí, je to v rozpore s princípom trvalej udržateľnosti.
- Dnes mnohí tí, ktorí zodpovedajú za ďalší osud lesníctva na Slovensku, tvrdili po nástupe do funkcií, že musia riešiť problémy, ktoré im zanechala vaša generácia. V dobrej viere pomohli sformulovať v programovom vyhlásení vlády vyjadrenie o postupnom odbúraní štátnych dotácií do LH. Výsledok zo schvaľovania štátneho rozpočtu všetci dobre poznáme, lesy zostali “za bukom”...
Keď som nastupoval do funkcie riaditeľa Sekcie lesníckej MP SR v roku 1992, jedným z mojich predsavzatí bolo, že nebudem osočovať svojich predchodcov. Spolu s mojimi spolupracovníkmi sme sa dozadu pozerali len preto, aby sme správne stanovili úlohy do budúcnosti. Strategické a koncepčné zámery sme sa snažili vymedzovať nadčasovo, nielen podľa predstáv politickej strany, ktorej prislúchalo ministerstvo. V zásadných otázkach sa dosahoval, či už v koalícii, ako aj v opozícii všeobecný súhlas. S narastaním rozporov medzi vládnou koalíciou a opozíciou sa však začali vzájomné vzťahy vyostrovať a gradovali koncom roku 1998 a začiatkom roku 1999. Od roku 1999 som však na MP SR nepôsobil, a preto sa ku spôsobom a formám konkrétnej lesníckej politiky nebudem vyjadrovať. Zaujímajú ma viac hospodárske výsledky, teda fakty, ktoré vyplynuli z analýzy vývoja LH po roku 1990. Žiaľ, väčšina hospodárskych a finančných ukazovateľov dosahuje po roku 1999 horšie parametre než v predchádzajúcom období.
Rád by som sa ešte vyjadril ku vzťahu LH a drevospracujúceho priemyslu. Výhľady ťažieb a ich sortimentové členenie ukazujú na tendenciu potreby zväčšovania kapacít na spracovanie listnatého dreva, najmä V. triedy akosti, teda celulózo-papierenského priemyslu. Nedostatok veľkoplošných materiálov navodzuje potrebu obnovy drevokombinátov, kde by mohlo dôjsť k opätovnej výstavbe spoločných mechanizovaných manipulačných skladov podporujúcich účelovú manipuláciu dreva a zvýšený podiel výťaže piliarskych výrezov, najmä listnáčov. Treba prehĺbiť technologické väzby medzi LH a drevospracujúcim priemyslom. Ide napríklad o optimalizáciu obchodu s drevom, prepravy surového dreva, čiže vylúčenie zbytočného prevážania, ktoré zvyšuje náklady a v konečnom dôsledku ceny výrobkov. Pritom tak, ako vo vyspelých štátoch treba viac využívať moderné logistické metódy.
Pokiaľ ide o vyhlásenie vlády SR z roku 2002 o odbúraní dotácií do LH, je to vecou súčasných vládnucich štruktúr. Tí, ktorí ho formulovali, si zrejme neuvedomili, čo je poslaním LH a aké sú jeho špecifiká na Slovensku. Ide najmä o skutočnosť, že význam verejnoprospešných funkcií lesov prevyšuje najmenej trojnásobne produkčné prínosy. Že na zabezpečovanie týchto verejnoprospešných funkcií treba mať finančné prostriedky. Že na 43 % výmery lesov sú obmedzenia v dôsledku ochrany prírody, čo znižuje drevoprodukčnú funkciu lesov, či ťažbové možnosti. Ak nebude na výkony vo verejnoprospešnom záujme podpora zo strany štátu, riešenie je len jedno, zabezpečovať ich len v takom rozsahu, aké budú konkrétne objednávky a platby. Prirodzene mám na mysli len skutočne vynaložené náklady na tieto výkony a preukázanú ujmu v dôsledku obmedzenia bežného obhospodarovania lesov.
- S našim ekonomicky podvýživeným LH vstupujeme do nekompromisných trhových podmienok EÚ v čase, keď si dodnes únia nedokázala osvojiť jednotnú európsku lesnícku politiku. Do závažných odborných lesníckych problémov hovoria iné rezorty. Najvplyvnejší tlak smeruje do vytvorenia jednotnej európskej lesnícko-drevárskej politiky. Lesníctvo v chápaní samostatnosti je odsúvané na okraj rozhodovacích procesov. Ako komentujete tieto trendy?
Nemám obavy z jednotnej európskej lesnícko-drevárskej politiky. Som za zavedenie rovnakých pravidiel v obchode s drevom platných pre domáci a zahraničný trh. Treba si však uvedomiť, že sa to bude týkať nielen technických noriem sortimentov dreva, ale aj cien, ktoré budú na európskom trhu. K zabezpečovaniu jednotnej európskej lesnícko-drevárskej politiky smeruje aj uvedený program Drevo - surovina 21. st. Treba však podporiť jeho realizáciu.
- Osobitne vážnou kapitolou súčasného vývoja je postavenie lesníckej vedy a výskumu.
Situácia sa neustále mení a život prináša nové problémy, ktoré treba vo výskume riešiť. Žiaľ, výskumné kapacity na Slovensku sa v ostatnom období povážlivo zmenšujú. Tak je tomu aj v lesníckom výskume, čo vážne ohrozuje postavenie odvetvia LH po vstupe do EÚ. Veľký úder dostal lesnícky výskum v roku 2003, keď sa otváralo riešenie štátnych programov rozvoja vedy a techniky. MP SR síce dostalo možnosť participovať na prierezovom štátnom programe “Kvalita života - zdravie, výživa, vzdelanie”, problematika lesníckeho výskumu sa tu však vynechala. A nie je to prvý raz, keď sa pod pôdohospodárstvom rozumie len poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Po mnohých rokovaniach sa podarilo problematiku lesníckeho výskumu aspoň čiastočne včleniť do štátnych objednávok MP SR. Tieto úlohy majú však len jednoročný charakter a ich preradenie do viacročného programu sa ešte neuzavrelo.
Preto ohrozenie existencie lesníckeho výskumu na Slovensku ešte pretrváva. Pritom treba poznamenať, že aj lesnícky nevýznamné krajiny, ako je Írsko, Veľká Británia, podporujú lesnícky výskum, ktorý svojimi výsledkami vytvára lepšie životné podmienky pre obyvateľstvo.
- Zaraďujete sa medzi zástancov tradičného konzervatívneho lesníctva. Nemýlime sa? Výsledky našich predkov hovorí jasnou rečou. Stačí to však dnes na to, aby sme sa odvolávali len na historickú pravdu a volali po návrate lesníckej renesancie? Ako by ste charakterizovali Vašu víziu lesníctva do budúcnosti?
Neohradzujem sa proti tomu, že patrím medzi zástancov tradičného konzervatívneho lesníctva. V prvom rade preto, že ubehlo už pol storočia odvtedy, čo som začal chodiť na Lesnícku technickú školu v Banskej Štiavnici. S pribúdajúcim vekom konzervatívnosť narastá. Zrejme druhým dôvodom je to, že za uvedené obdobie som mal možnosť osobne robiť praktikanta v lesnej prevádzke a na Lesoprojekte, pracovníka lesnej prevádzky, výskumníka a zamestnanca štátnej správy. Spolu s mojimi spolupracovníkmi som prežíval všetky zmeny a reorganizácie počnúc od rozdelenia lesníkov na pestovateľov a ťažbárov, až po súčasnosť, keď sa znovu konštituoval neštátny sektor a zo štátneho podniku Lesy SR Banská Bystrica sa vytvára akciová spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. Uvedené zmeny sa často negatívne dotýkali ľudí. A to aj tých, ktorí dávali všetky svoje schopnosti a sily na zabezpečovanie úloh v LH. Taktiež vplyv na stav a vývoj lesov nebol vždy pozitívny. Ak sa reorganizáciou sledovalo v krátkom čase dosiahnuť čo najväčší zisk, či vysokú ekonomickú efektívnosť, spravidla sa to prejavilo negatívne na stave lesov, či zabezpečovaní ich produkčných a verejnoprospešných funkcií. Skutočnosťou je, že aj samotné rastové procesy, ktoré tvoria základ LH majú konzervatívny charakter. Nemožno ich meniť ľubovoľne, ale len v súlade s prírodnými zákonitosťami a danosťami.
Áno, som za zmeny a reorganizácie, ako aj za opatrenia, ktoré zvyšujú efektívnosť, ale len za také, čo nebudú na úkor lesov, či ich trvalo udržateľného obhospodarovania. Taktiež som za to, aby sa do úvahy brali a aj riešili sociálne otázky zamestnancov v LH. Je predsa pre štát a aj ľudí lepšie dať im zmysluplnú a efekt prinášajúcu prácu, než ich posunúť medzi nezamestnaných, či ponížiť ich na úroveň nepotrebných jedincov. Je to najväčšia devalvácia ľudského potenciálu.
Niekedy sa mi zdá, že sa už nehodím do súčasnej doby a spoločnosti. Veď materiálne hodnoty, či odtrhnutie zo spoločného sa často stáva zmyslom života. Mladí odchádzajú do zahraničia za lepšími a výhodnejšími podmienkami. To, čo sa tu ťažko vlastnými silami vytvorilo chátra a sa rozpadá, alebo sa tomu už tak stalo. Niektoré regióny Slovenska nadobudli charakter Sudet po druhej svetovej vojne, keď sa z nich vysťahovali občania nemeckej národnosti. Slovensko zaburinieva a zatŕnieva. Je tu znovu chudoba, nezamestnanosť, bezdomovci. Spoliehame sa, že nám tieto problémy vyrieši zahraničný kapitál, či vstup do EÚ. Nazdávam sa, že je to veľký omyl. Bez nášho vlastného pričinenia, či spoluúčasti to nepôjde. Globalizácia okrem pozitívnych stránok zaznamenáva aj negatíva. Podmienky budú veľmi tvrdé a len tí, čo v nich obstoja, pôjdu dopredu.
- Kde sú, podľa Vás, silné a kde slabé stránky LH na Slovensku?
Aj keď sú lesy vcelku v dobrom stave, nemožno to celkom stotožňovať so súčasnou úrovňou LH. Lesníctvo od roku 1990 prešlo na Slovensku zložitým vývojom a proces transformácie sa ešte neukončil. Najmä z týchto dôvodov má toto odvetvie viac slabých než silných stránok. Taxatívne sme ich vymenovali v publikácii LVÚ Zvolen z roku 2003 “Koncepčné zámery lesníctva SR do konca roka 2006”.
Naše lesy tvoria dobrý základ pre ich trvalo udržateľné obhospodarovanie, či plnenie produkčných a verejnoprospešných funkcií. Samozrejme, nemôžeme si zakrývať oči pred nedostatkami a existujícími problémami, ako znižovanie nákladov na pestovnú činnosť, vysoká opotrebovanosť technických prostriedkov a ich malá reprodukcia, malá starostlivosť o hmotný a nehmotný investičný majetok, atď. Dobré je, že sa hľadajú aj určité riešenia, napríklad v rámci Strednodobej politiky odvetvia LH SR do roku 2006, v dokumente ktorý vlani schválila vláda SR.
Lesy a lesníctvo budú s rozvojom spoločnosti nadobúdať na význame. Rozvoj hospodárstva v 21. storočí bude spočívať najmä na obnoviteľných zdrojoch, podľa prehlásenia 26 univerzít USA a Kanady ekonomika 21. storočia bude postavená na biobázach, ktoré sa v najväčšom rozsahu uplatnia ako náhrada v petrochémii, teda chemikálií získavaných doposiaľ už v podstate z vyčerpaných a neobnoviteľných fosílnych surovín. Táto skutočnosť vytvára veľkú perspektívu aj pre LH. Lesná biomasa, najmä drevo, bude mať v podstate dva odlišné spôsoby využitia. Je to využitie lesnej biomasy ako biobázy na výrobu bionafty, plastov, druhotných olejov, papiera, atď. Ďalej jej využitie na energetické účely, hlavne na výrobu tepla a elektrickej energie, čo by malo v podstatnej miere prispieť k zníženiu nežiadúcich emitujúcich látok do ovzdušia. V nadväznosti na to sa musí LH zamerať na zvýšenie objemu biomasy. Jej produkcia by sa mala zabezpečovať okrem lesného pôdneho fondu aj na nevyužívaných poľnohospodárskych pozemkoch. Druhým spôsobom je využitie dreva ako interiérového, respektíve dekoračného prvku. To by malo byť väčším špecifikom Slovenska. Na to treba vytypovať vhodné dreviny, smrekovec, očkovú brezu, javor, jaseň, či brest a oblasti, kde ich budeme pestovať. Stanoviť optimálne spôsoby zakladania a obhospodarovania takýchto porastov.
Ďalšou významnou komoditou z hľadiska kvality života ľudstva je voda. Pritom si treba uvedomiť veľký význam lesov a LH z hľadiska vodnej bilancie. Ide najmä o horské lesy, ktorých vodohospodársky a protierózny účinok nie je možné ničím nahradiť. Pritom vodohospodárske funkcie sa už teraz uplatňujú viac než na polovici lesov SR.
Nie na poslednom mieste vystupuje do popredia špecifikum lesov na Slovensku v tom, že na malom území sú veľmi pestré prírodné a porastové pomery a že sa tu nachádza mnoho prírodných či prírode blízkych lesov.
Význam lesov a LH ako výrobného a súčasne environmentálneho odvetvia, bude teda stúpať. Súvisí to aj s prebiehajúcou klimatickou zmenou. Pôjde o “funkčne integrované LH”. Pritom pod týmto pojmom sa nebude rozumieť len spojenie produkčných a verejnoprospešných funkcií pri obhospodarovaní lesov. Verejnoprospešné funkcie lesov sa včlenia do ekonomického systému lesníckych hospodárskych subjektov. Budú sa integrovať aktivity produkčné, respektíve výrobné s verejnoprospešnými, spojenými so službami. Zmení sa ekonomické správanie lesníctva. Treba však uviesť, že budú aj problémy, ktorým sa musíme už teraz brániť, či vytvárať predpoklady na ich elimináciu. Najzávažnejšia je už spomenutá klimatická zmena, ktorá ovplyvní najmä zdravotný stav a stabilitu našich lesov. Som presvedčený, že lesníctvo v najkratšom čase prejde do ofenzívy. Že nastupujúca generácia lesníkov nepremárni šancu, ktorá sa núka v súvislosti s rozvojom civilizácie a ľudskej spoločnosti.
Za rozhovor ďakuje Mgr. Ján Fillo
redakčně kráceno
Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.
- narozen 14. 3. 1940 ve Vígľašskej Hute-Kalinke, okres Zvolen
- 1954–1958 Střední lesnická škola v Banskej Štiavnici
- 1958–1963 Lesnická fakulta VŠLD Zvolen
- po 6 letech práce v lesnickém provozu (Vojenské lesy a majetky) nastoupil do Výzkumného ústavu lesního hospodářství Zvolen. Od začátku své vědeckovýzkumné činnosti se věnoval ochraně lesů, hlavně vlivu abiotických škodlivých činitelů na lesní porosty. Svoje zaměření postupně rozšiřoval i na vliv imisí, škody zvěří, a další vědní obory (pěstování lesa, řízení LH, lesnická politika)
- publikoval více než 500 odborných prací, mnohé z nich našly značný ohlas v zahraničí (podle jeho metodiky byla např. zpracovaná rajonizace lesů abiotickými škodlivými činiteli v ČR a Polsku)
- v roce 1992 jmenován do funkce generálního ředitele Lesnické sekce Ministerstva zemědělství (MP) SR
- v roce 1999 se znovu vrací do Lesnického výzkumného ústavu Zvolen jako vedoucí vědecký pracovník a zpracovává komplexní studie analýz stavu LH za roky 1990-1998, program rozvoje LH do roku 2010 a koncepci lesnické politiky do roku 2005
- byl členem lesnické sekce Vědecké rady ministra, členem a předsedou Vědecké rady LVÚ, vědeckým sekretářem Odboru LH ČSAZ, v současnosti je předsedou Lesnické sekce při Slovenské akademii věd
- dlouholetá externí pedagogická činnost; hostující profesor Lesnické fakulty Technické univerzity ve Zvoleně
Transformácia štátnych lesov na Slovensku
Nová organizačná štruktúra
Novou organizačnou štruktúrou štátneho podniku Lesy SR Banská Bystrica, ktorá vstúpi do platnosti od 1. mája 2004, sa začne transformácia podniku. Implementácia transformačného projektu by pritom mala trvať 18 mesiacov. Ako uviedol hovorca Lesov SR Peter Gogola, premena štátneho podniku na akciovú spoločnosť by sa mala uskutočniť v termíne, ktorý určí Zákon o transformácii š.p. Lesy SR na akciovú spoločnosť. “Zákon bude koncipovaný na základe projektu, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva predloží manažment spoločnosti do 1. mája 2004.”, vyjadril sa k tejto téme Peter Gogola začiatkom tohto roka /15. januára/. V súvislosti s tým sa očakáva aj pokles počtu zamestnancov. Podľa P. Gogolu však konečný počet prepustených zamestnancov vyplynie až z novej organizačnej štruktúry. Odmietol preto konkretizovať tieto čísla. Ako však dodal, “značný počet zamestnancov bude naďalej pracovať pre podnik ako dodávatelia-živnostníci”.
Prečo škrípu brzdy transformácie štátnych lesov na Slovensku?
Posledný vývoj transformácie štátneho podniku Lesy SR Banská Bystrica ovplyvnili a výrazne spomalili niektoré dôležité sprievodné činitele. V prvom rade, analýza odborného tímu ukázala, že treba najskôr urobiť poriadok v evidencii hnuteľného i nehnuteľného majetku. Ide o základné imanie v hodnote niekoľkých miliárd korún, ktoré by sa mohlo stať zdrojom neprehľadného predaja rôznym záujmovým skupinám. V druhom rade, pôvodný časový plán transformačného procesu štátneho podniku na akciovú spoločnosť výrazne nabúralo prijatie-predĺženie platnosti reštitučného zákona, ktorý umožňuje tým, ktorí ešte nestihli s rôznych príčin prihlásiť sa o svoj majetok, aby tak urobili do konca roka 2004.
Tým sa celý proces transformácie štátneho podniku odďaľuje z logického dôvodu. Musia sa najskôr usporiadať /už definitívne/ majetkové pomery v súvislosti s vlastníctvom lesov. Z toho vyplýva, a potvrdzujú to aj dôveryhodné informačné zdroje z prostredia zakladateľa štátneho podniku, že zákon o transformácii štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu sa dostane na schválenie do parlamentu až v roku 2005. Dovtedy bude prebiehať transformácia v rámci vnútorných štruktúr, aby sa zachoval, respektíve zefektívnil chod podniku.
A ešte na okraj: podľa posledných informácií treba takmer na sto percent vylúčiť úvahy o tom, že sa uvažuje s inou štruktúrou štátneho podniku než je spomínaná akciová spoločnosť. Rovnako zdroj informácií odmieta úvahy o prípadnom odstúpení, či odvolaní súčasného generálneho riaditeľa š. p. Lesy SR Ing. Karola Vinša.
Mgr. Ján Fillo, Slovenské LESOKRUHY