Porovnanie modelov zabezpečenia obhospodarovania lesov v ČR a SR

Miroslav Borsek

Prednedávnom som sa rozhodol, že napíšem do Lesnické práce článok o vývoji a situácii v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky (Lesy SR) v uplynulom období a vzhľadom na moje skúsenosti ho skúsim porovnať so situáciou a vývojom v štátnom podniku Lesy České republiky (LČR). Pôvodne som sa chcel v článku venovať skôr porovnaniu organizačných štruktúr a ich fungovania, ale po prečítaní článku Organizace státních lesu v rámci Evropské unie v poslednom vydaní Lesnické práce (4/2007, str. 30-31) nemôžem nereagovať na informácie a závery, ktoré autor tohto článku čitateľovi ponúka.

Prečo je dôležité vychádzať z relevantných údajov

Súhlasím s autorom, že benchmarking je mimoriadne dôležitý nástroj a vznik benchmarkingovej skupiny v rámci organizácií štátnych lesov v Európe je pozitívnym krokom. Určite možno súhlasiť aj s konštatovaním, že benchmarking nepredstavuje len zrovnávanie kľúčových ukazovateľov, ale aj proces učenia pochopenia a dotazovania. Škoda však, že článok samotný sa týmto konštatovaním neriadi. Porovnáva neporovnateľné, a čo je horšie, porovnávanie vychádza z nerelevantných podkladov.

Všetci dobre vieme, že robiť uzávery s údajov a výsledkov hospodárenia za jeden rok (ešte k tomu z dva roky starých údajov) je v lesníctve prinajmenšom odvážne. Porovnávať ekonomické výsledky podnikov s úplne inou štruktúrou produktov je zavádzajúce. A používať na takéto porovnanie nepravdivé podklady je určite účelové. Autor napríklad uvádza u jednotlivých podnikov podiel drevnej hmoty obchodovanej z odvozného miesta. Na základe toho naznačuje, že je to najlepší spôsob predaja drevnej hmoty. Ako podklad uvádza, že Lesy SR predávajú na odvoznom mieste 99 % objemu drevnej hmoty. Je evidentné, že autor vôbec nepozná proces lesnej výroby, alebo úmyselne spočítava hrušky s jablkami. Lesy SR, š. p., dodávajú väčšinu obchodných sortimentov svojim zákazníkom z expedičných skladov. Skutočný podiel predaja hotových sortimentov z odvozného miesta predstavuje menej ako 10 %. Tento stav je výsledkom historického vývoja a veľký vplyv na existenciu takmer 80 expedičných skladov, ktorými podnik disponuje, má aj pestrosť drevinového zloženia predovšetkým u listnatých drevín. Mimochodom z celkovej ťažby dreva vyťažil podnik priemerne za roky 2000–2004 44,7 % ihličnatého 55,3 % listnatého dreva (autor uvádza podiel ťažby 59 % ihličnatej, čo sú údaje z roku 2005 skreslené výskytom vetrovej kalamity z roku 2004 a veľkej podkôrnikovej kalamity na Kysuciach).

Diskutovať treba o všetkých možných variantoch

Súčasťou Projektu transformácie a reštrukturalizácie štátneho podniku Lesy SR v rokoch 2003–2005 bol aj projekt výrobno- obchodného logistického systému, ktorého cieľom bolo okrem iného optimalizovať spôsoby obchodovania s drevnou hmotou a zvoliť ideálne varianty a ich kombináciu. Súčasťou systému bol aj plánovaný pokles počtu expedičných skladov a posunutia miesta predaja čím bližšie k porastu. Samozrejme po kalkulácii výhodnosti takéhoto spôsobu predaja. Nemá ale zmysel zaoberať sa rozborom jednotlivých údajov a názorov prezentovaných v tomto článku. Domnievam sa s ohľadom na názorové rozdiely v lesníckej verejnosti v Česku aj na Slovenku, že je potrebné zaoberať sa a predložiť na diskusiu všetky možné relevantné modely spôsobov zabezpečenia obhospodarovania štátneho lesa. A v dôsledku toho vybrať najvhodnejší model a variant, respektíve zvoliť ich optimálnu kombináciu.

Ako to teda vlastne je? Nasledujúca tabuľka uvádza možné varianty spôsobu zabezpečenia obhospodarovania lesa bez zmeny vlastníctva lesa a v prípade použitia modelu s predajom drevnej hmoty dodávateľovi lesníckych činností aj možné varianty takého predaja. Treba však povedať, že bližšia špecifikácia jednotlivých modelov a detailný popis výhod a nevýhod ich používania je vzhľadom na obmedzený rozsah tohto článku nemožný.

Vývoj používania jednotlivých modelov v ČR a SR

Lesníctvo predovšetkým v postkomunistických krajinách prešlo po roku 1990 v spôsobe zabezpečenia obhospodarovania lesa a predovšetkým v zaistení realizácie hlavného procesu lesnej výroby búrlivým vývojom.

Každá z krajín sa vzhľadom na iné výrobné a spoločenské podmienky v danej dobe vybrala iným smerom. Všetky ale majú jedno spoločné - postupný prechod od zabezpečovania hlavného procesu vo vlastnej réžii k ich realizácii prostredníctvom nákupu služieb. Pritom podnikateľské subjekty dostávajú čím ďalej tým väčšiu priestor na ich rozvoj, tvorbu pracovných miest a uplatnenie sa na trhu.

Rozdiel medzi vývojom v Česku a na Slovensku je ten, že zatiaľ čo v Česku priniesol rok 1992 skokovú zmenu, na Slovensku bol a je vývoj postupný. Ešte v roku 2000, v prvom roku existencie štátneho podniku Lesy SR, bol podiel prác vykonávaných dodávateľsky menej ako 20 %. Dnes podnik nakupuje takmer všetky lesnícke služby. Interným dodávateľom je totiž aj Odštepných závod lesnej techniky (OZLT), do ktorého bola presunutá časť ťažbovo – dopravných kapacít. Postupne sa prechádza od modelu III., t.j. nákupu služieb podľa jednotlivých výkonov v porastoch k modelu IV., komplexnému nákupu služieb, pričom v niektorých prípadoch je používaný aj predaj dreva zmluvnému partnerovi (model V.). Dôležité je, že dnes už nie je reálny návrat k zabezpečovaniu činností vo vlastnej réžii a vývoj ide postupne smerom dopredu.

Štátny podnik Lesy České republiky v rôznom rozsahu aplikoval a vyskúšal niekoľko modelov. Vzhľadom k ceste, ktorou sa české lesníctvo vydalo po roku 1992, smeruje historický vývoj a jeho trendy k vyššej miere spolurozhodovania zmluvných partnerov o procese výroby. Vyššou mierou tohto spolurozhodovania dokážu optimalizovať vlastné náklady, a tým pádom ponúknuť vyššiu cenu za nakupované vyťažené drevo, a to prostredníctvom transparentných výberových konaní v súlade s ustanoveniami zákona o verejných zákazkách. Snaha o model s predajom vyrobeného sortimentu na odvoznom mieste v celom objeme výrazne znižuje zainteresovanosť dodávateľov prác na kvalitnej sortimentácii a manipulácii s drevnou hmotou. Navyše transparentné odsúťaženie takto nastavenej verejnej zákazky pre dlhodobé obdobie zmluvného vzťahu, po ktorom všetci oprávnene volajú, je zložité, ak nie celkom nemožné. Jednoznačný návrat k niektorému z predchádzajúcich historických modelov nesie so sebou pre LČR spoločná negatíva, ako je zvýšenie tlaku na vlastné organizačné zabezpečenie, požiadavky na investície do vlastného technologického vybavenia a zvýšenie vlastných režijných nákladov.

Riešením v rozhádanej lesníckej verejnosti by bolo možno zvolenie určitej kombinácie jednotlivých variant modelov a ich vzájomného nastavenia vzhľadom na podmienky zmluvných územných jednotiek a dĺžku obdobia platnosti LHP. Takéto riešenie poskytuje dostatočný priestor na budúcu optimalizáciu riešenia a vyskúšanie rôznych ďalších perspektívnych alternatív zabezpečenia hlavného procesu výroby.

Adresa autora:

Ing. Miroslav Borsek

Poradca pre systémové riadenie

v lesnom hospodárstve

E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.