Fakty o Tatranskom národnom parku
Milan Koreň, Peter Fleischer, Ján Ferenčík
Po veternej kalamite v TANAPe v novembri 2004 odznelo v médiách veľa rozporuplných informácií. O vývoji postihnutej oblasti, stave lesov, stanovištných pomeroch, rozsahu kalamity, mechanizme vzniku studeného padavého vetra typu tatranská bóra jestvuje už dostatok hodnoverných správ, dokonca i na stránkach tohto časopisu, nebudeme sa preto o nich zmieňovať. Sústredíme sa na to, čo nasledovalo po nej. Chceme v ňom zdôrazniť, že zamestnancov Štátnych lesov TANAPu táto udalosť vyburcovala k mimoriadnej aktivite aj v podobe seriózneho výskumného programu. Hlavne o jeho výsledkoch chceme informovať odborníkov z odboru lesníctva a ochrany prírody.
Bezprostredne po kalamite
Snahou Štátnych lesov TANAPu i neštátnych vlastníkov lesov po 19. novembri 2004 bolo minimalizovať dôsledky veternej kalamity. Bezprostredne po kalamite si určili tri prioritné ciele:
- znížiť riziko rozšírenia podkôrneho hmyzu, požiarov a záplav rýchlym odstránením pováľaných stromov a spriechodnením územia prostredníctvom protipožiarnych pásov;
- sprístupniť nepriechodné a poškodené turistické chodníky; v súlade so stanovištnými pomermi revitalizovať postihnuté územie založením nových lesných porastov s cieľom dosiahnuť ich vyššiu ekologickú stabilitu.
Po nespočetných diskusiách sa za kľúčové začali pritom považovať princípy: dlhodobosť obnovy, uplatnenie maloplošných foriem umelej obnovy s dôrazom na stanovištnú a genetickú vhodnosť zakladaných porastov, maximálne využitie prirodzeného zmladenia a sukcesných procesov, podpora maloplošnej mozaiky rôznych vývojových fáz s výraznou vertikálnou a horizontálnou rozmanitosťou a operatívny spôsob manažmentu na základe priebežného monitoringu ekologických parametrov a celkového stavu lesných ekosystémov.
Za jeden a pol roka po kalamite spracovali Štátne lesy TANAPu na kalamitiskách 1,6 mil. m3 dreva. Nariadením orgánov ochrany prírody, časť kalamitného dreva ponechali na samovývoj. Išlo o porasty v bezzásahovom 5. stupni ochrany prírody, spolu na štátnych i neštátnych pozemkoch s odhadovanými drevným zásobami 232 000 m3. V porastoch s nižším, teda s 3. a 4. stupňom ochrany, nariadili orgány ochrany prírody ponechať ďalších 10 až 30 % povalených kmeňov pre vznik nekromasy s celkovým objemom vyše 455 tisíc m3 dreva. Vyše 60 tisíc m3 dreva ostalo nespracované v Tichej a Kôprovej doline vo 4. stupni ochrany prírody z dôvodu neukončeného správneho konania.
Po troch rokoch
Východná časť postihnutého územia bola už pred rokom 2004 vyhlásená za kalamitnú podkôrnikovú oblasť, v ktorej Štátne lesy TANAPu evidovali niekoľko desiatok tisíc m3 stojatých chrobačiarov. Takmer 750 000 m3 ďalšieho nespracovaného kalamitného dreva, rozptýleného na veľkej rozlohe urobil svoje. Nevídane sa na ňom premnožil podkôrny hmyz. V prostredí preplnenom usýchajúcim drevom, lákajúcim nálet hmyzu i kvôli úradným obmedzeniam, nebolo možné premnoženiu zabrániť. Zámer odlákať hmyz do vyhradených zón a následné rýchlo v nich napadnuté kmene spracovať z viacerých dôvodov zlyhal.
Okrem urýchleného spracovania kalamitnej hmoty, ako najúčinnejšej metódy ochrany lesa a obnovy krajiny mohli správcovia a vlastníci tohto územia použiť iba feromónové lapače. Podľa odchytov v roku 2005 sa hmyz vyvíjal výhradne na povalených kmeňoch stromov. Vtedy z nich obsadil už okolo 60 %. Pri jarnom rojení v roku 2006 naletel aj na ostatné. Počas letného rojenia sme vtedy zaznamenali aj nebývalý nálet hmyzu do okolitých stojacích porastov.
V grafoch 1a, 1b uvádzame pre ilustráciu počet odchytených jedincov lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého vo feromónových lapačoch v rokoch 2005 - 2007 podľa ochranných obvodov Štátnych lesov TANAPu. Relatívne nízky odchyt v oblasti ochranného obvodu Podbanské s Tichou a Kôprovou dolinou vyplýva z relatívne nízkeho objemu kalamitného dreva po veternej kalamite v roku 2004, naopak vysoký odchyt v ochrannom obvode Tatranská Lomnica z vysokého objemu kalamitného dreva, najmä však nespracovaného dreva na výskumnom území určenom na samovývoj.
Výsledky trojročných štacionárnych výskumov
Mimoriadny rozsah kalamity, rozporuplnosť názorov na príčiny a predpokladané krajinno-ekologické dôsledky tejto udalosti prezentované v rozličných médiách, vyvolali potrebu podrobne sledovať ďalší vývoj tunajších lesných ekosystémov. Slovenská veda ešte nikdy nesústredila záujem na pokalamitný výskum v takej miere, ako po roku 2004 v TANAPe. Iniciátorom výskumu bola Výskumná stanica TANAPu, ktorá do spolupráce prizvala
12 slovenských rezortných, univerzitných a akademických pracovísk a 9 zahraničných inštitúcií z Česka, Nemecka, Poľska a Talianska. Sústredený výskum uskutočňovali od roku 2005 na štyroch výskumných územiach s výmerou približne 100 hektárov:
- na kalamitnej holine s tradičným postupom spracovania kalamitného dreva (hrubina spracovaná a odvezená, tenčina uhádzaná na kopy, uskutočňuje sa umelé zalesňovanie);
- na kalamitnej holine s čiastočne spracovaným kalamitným drevom a následným požiarom;
- na kalamitisku s ponechanou drevnou hmotou s bezzásahovým režimom;
- v lesných porastoch nepostihnutých veternou kalamitou.
Zmyslom výskumných území je porovnávacou metódou zachytiť pokalamitný vývoj v podmienkach rozličných prístupov menežmentu a porovnať ho s vývojom v lesných porastoch nepostihnutých kalamitou.
V októbri 2007 na seminári v Tatranskej Lomnici výskumníci bilancovali svoje prvé výsledky. Prinášame z nich aspoň najpodstatnejšie.
Náhla zmena ekologických pomerov po rozvrátení lesa, po spracovaní, resp. ponechaní drevnej hmoty, a na časti územia aj po požiari, spôsobila dramatické zmeny v druhovom spektre a početnosti prízemnej vegetácie. Pôvodná prevažne machovo-čučoriedkovo-trávovitá synúzia bola nahradená druhovo jednoduchými, avšak veľmi dynamicky sa meniacimi sukcesnými spoločenstvami. Vývoj sekundárnej vegetácie po kalamite sa v zásade vyvíja v štyroch základných typoch fytocenóz:
n na vlhkých lokalitách, najmä s druhmi rodu Juncus (J. conglomeratus, J. effusus, J. articulatus), Caltha laeta a Glyceria fluitans;
- na živných a vlhkých lokalitách s nitrofilnými druhmi ako Sambucus racemosa, Aegopodium podagraria, Galeopsis speciosa a Lonicera xylosteum;
- na lokalitách s intenzívnou mineralizáciou a nadbytkom dusíka s dominantným Chamaenerion angustifolium;
- na lokalitách s viac alebo menej nepoškodenou, nezmenenou humusovou vrstvou pôdy s Calamagrostis villosa.
Už pred veternou kalamitou v roku 2004 sme vedeli, že tatranská oblasť, predovšetkým zásluhou mokrej depozície je znečisťovaná rôznymi cudzorodými látkami. Mieru a pôvod znečistenia sme viac alebo menej odvodzovali od prevážne severozápadného vzdušného prúdenia. Nové výskumy v rokoch 2005–2007 potvrdili, že naše podozrenie bolo správne, najmä ohľadom acidifikácie pôdneho prostredia. Mimoriadne závažné v tejto súvislosti je zistenie o vylúhovaní draslíka z pôdneho profilu. Jeho strata vo výške 20 kg na hektár ročne je však extrémnou hodnotou, ktorá by v konečnom dôsledku mohla viesť k živinovému kolapsu lesných ekosystémov.
Najvýraznejším prejavom mineralizácie organickej hmoty na kalamitiskách je uvoľňovanie dusíka vo forme amoniaku a následnej tvorby dusičnanov. Dusíkaté látky sú pritom vyplavované do hlbších vrstiev pôdy a do povrchových vôd. Okrem iných to dokazuje priemerne 1,4krát vyššia koncentrácia dusičnanov a 2,2krát vyšší obsah amoniaku v potokoch pretekajúcich cez kalamitné územie, ako v ostatných potokoch.
Po kalamite v roku 2004, najvýznamnejšie zmeny nastali v pôdach na spálenisku medzi Tatranskou Poliankou a Smokovcami, kde požiar v značnej miere zlikvidoval vrstvu povrchového, čiastočne aj vlastného pôdneho humusu. Dôsledkom je znížená vodozadržiavacia schopnosť pôdy s extrémnym vodným režimom. Okamžite po zrážkach sa v nich vlhkosť rýchlo zvyšuje, avšak rovnako rýchlo potom klesá; v letnom období dokonca až pod hranicu fyziologickej prístupnosti. V júli a auguste v roku 2006 sa v priebehu 30 dní vyskytli až štyri takéto situácie. Pre vegetáciu je pritom veľmi nepriaznivý fakt, že strata vlhkosti postihuje rovnako vrchné i hlbšie pôdne horizonty. Extremalizácia vodného režimu v pôde je jednou z hlavných príčin pomalšie postupujúcej prirodzenej obnovy i vysokej mortality umelých výsadieb.
Na príklade porovnávacích výskumov v zachovanom lesnom poraste a na kalamitisku sa dá zdôvodniť vyrovnávacia hydrická funkcia dospelého lesného ekosystému. Vyrovnaná a vcelku vyššia pôdna vlhkosť je v hlbších pôdnych horizontoch dospelého lesa. Je zaujímavé, že na plochách so spracovanou drevnou hmotou je rozptyl hodnôt vlhkosti v pôdnom profile najmenší. Rozdiel v hĺbkach okolo 8 a 16 cm je takmer konštantný a predstavuje iba 5 %. Pôdna vlhkosť, aj po výdatnejších zrážkach sa tu mení len pomaly. Veľkú úlohu pritom zohráva hustá bylinno-trávna vegetácia, ktorá rýchlo obsadila uvoľnenú ekologickú niku po zániku hustej clony lesa.
Záver
Tendencia gradácie podkôrneho hmyzu po veternej kalamite v roku 2004 v TANAPe má vzostupný charakter. Predácia a parazitácia podkôrnikov takmer nejestvuje, aj preto bude prirodzený nárast podkôrneho hmyzu v budúcich rokoch pokračovať. Je vysoko pravdepodobne, že na hynutí lesných porastov sa budú podieľať aj ďalšie, doteraz neevidované druhy podkôrneho hmyzu, ktoré aj v Tatrách už nachádzajú optimálne životné podmienky.
Súčasné hynutie tatranských lesov je prevážne dôsledkom neprimerane veľkého objemu nespracovaného, tzn. pre hmyz atraktívneho kalamitného dreva, avšak aj extrémnych klimatických podmienok v rokoch nasledujúcich. Hynutie lesov sa prejavuje na celom území Tatier.
Akútne požiarne riziko na kalamitiskách naďalej trvá. V okolí plôch s nespracovaným kalamitným drevom dokonca vzrastá, pretože sa rozširuje o plochy so suchými kmeňmi a zvädnutými vetvami stromov napadnutých podkôrnym hmyzom.
Pôdne prostredie na najviac poškodených kalamitných plochách je vystavené mineralizácii a rýchlej strate živín v dôsledku extrémneho mikroklimatickému režimu. Tieto extrémy významne znižuje bujná bylinno-trávna vegetácia. Vďaka nej je uhlíková bilancia na kalamitiskách porovnateľná s pomermi v zachovanom lese.
Na kalamitiskách sa na vyše 90 % výmery objavuje prirodzené zmladenie, v ktorom dominuje smrek a jarabina. Z doterajšieho hodnotenia vyplynulo, že spracovaním kalamitného dreva nedošlo ku významnému poškodeniu prirodzeného zmladenia spred novembra 2004. V skupine konzumentov fytomasy stúpa početnosť úzko špecializovaných drobných zemných bylinožravcov. Na obnovované porasty narastá tlak raticovej zveri. Popritom sem preniká nepôvodná, tzv. invázna vegetácia, najmä krídlatka japonská (Reynoutria japonica), lupína mnoholistá (Lupinus polyphyllus) a boľševník obrovský (Hieracleum mantegazzianum).
Poznámka:
Príspevok sme pôvodne pripravili pre časopis Ochrana přírody, avšak redakčná rada časopisu ho zamietla s odôvodnením, že nekorešponduje s politikou ochrany prírody v ČR a odráža iba lesnícky pohľad.
Autoři:
Ing. Milan Koreň, CSc.
Ing. Peter Fleischer, PhD., Ing. Ján Ferenčík
Štátne lesy TANAPu
Výskumná stanica a Múzeum TANAPu
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.