Pohľad verejnosti na štátny podnik LESY SR
Petr Gogola
Manažérska poučka hovorí, že čo nedokážeme merať, to nedokážeme riadiť. Riadenie výrobných procesov poskytuje príležitosť merať efektivitu práce pomerne jednoducho, jeho veličinami totiž sú parametre, udávané v jednotkách času, hmotnosti, objemu, prípadne vo finančných ukazovateľoch. Hodnotenie efektívnosti práce s verejnosťou si však vyžaduje iný, sofistikovanejší spôsob. Je ním prieskum verejnej mienky. Tento, ak je vykonaný štandardným spôsobom na dostatočne reprezentatívnej vzorka, dáva jasnú a pomerne presnú odpoveď na otázku, či komunikácia posolstiev a celková práca s verejnosťou prináša želaný posun vo vývoji verejnej mienky v zmysle cieľov komunikácie.
Štátny podnik Lesy SR kladie v období uplynulých piatich rokov stále väčší dôraz na prácu s verejnosťou. Je prirodzené a správne, že sa formovaniu vzťahu verejnosti k lesom a k prírode venujú tí, ktorí jej najlepšie rozumejú – práve lesníci. Mestská populácia, najmä mládež, trávi svoj voľný čas stále menej v kontakte s lesmi. Tento nepriaznivý fakt vplýva na postoj k ich ochrane a využívaniu. Dopad je zreteľný: nezáujem a nepochopenie, alebo naopak: akceptácia postojov a názorov niektorých extrémnych ochranárskych združení. Preto sa lesníci na Slovensku intenzívne venujú práci s verejnosťou.
Hlavné nástroje práce s verejnosťou
- Lesná pedagogika – špecifická forma práce s verejnosťou na báze zážitkového učenia, má cielený, systematický a celoplošný charakter.
- Lesné informačné kancelárie (LIK) – každá budova, ústredie lesného závodu či lesná správa, je miestom prvého kontaktu so záujemcami o turizmus, prírodu – ponuka máp lesných závodov a ďalších informačných a propagačných materiálov.
- Lesnícke náučné chodníky – zatiaľ 18, cieľový stav je aspoň jeden na lesný závod.
- Lesnícky skanzen – unikátne múzeum pod holým nebom, na 65 zastávkach náučného chodníka ponúka všetko, čo sa týka lesa a práce lesníkov.
- Sieť významných lesníckych miest – vo fáze budovania, cieľ: pripomínať verejnosti všetky historické, technické a prírodovedné pozoruhodnosti, ktoré súvisia s lesníctvom na Slovensku.
Prieskumy verejnej mienky
Potreba zisťovať efektívnosť práce s verejnosťou viedla k rozhodnutiu, opakovane realizovať prieskumy verejnej mienky. Zistené údaje umožňujú porovnávať a sledovať trendy. Prieskumy v decembri 2003, februári 2005, februári 2006 a v januári 2008 uskutočnila renomovaná agentúra FOCUS ako reprezentatívny kvantitatívny prieskum na reprezentatívnej vzorke cca tisíc obyvateľov SR vo veku od 18 rokov. Údaje boli zozbierané metódou tandardizovaných rozhovorov. Respondenti boli vyberaní kvótnym výberom. Výberovými znakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla a región (kraj) bydliska. Veľkosť výberovej vzorky umožňuje zovšeobecniť základné výsledky prieskumu na populáciu SR vo veku od 18 rokov s maximálnou odchýlkou ± 3 %.
Otázky kladené respondentom
Návštevnosť lesov
Frekvencia návštevnosti lesov sa v porovnaní jednotlivých prieskumov rokmi takmer nemení. Podľa aktuálneho prieskumu, do lesa chodí často – tj. aspoň raz do týždňa
– 14 % dospelých obyvateľov SR.
Ďalších 29 % chodí do lesa aspoň raz mesačne a 24 % aspoň raz za pol roka. Aspoň raz za rok sa do lesa vyberie 8 % opýtaných. Menej často než raz za rok chodí do lesa 13 % respondentov a 12 % nechodí do lesa vôbec.
Spontánne asociácie s pojmom „štátne lesy“
Pod slovným spojením „štátne lesy“ sa respondentom spontánne vybavia predovšetkým dve kategórie asociácií: príroda resp. príjemné životné prostredie (napr. stromy, lesný porast, čerstvý vzduch, zver, prechádzky v prírode, príroda, zbieranie húb, prechádzka lesom, lesné plody) – uviedlo 33 % respondentov, a vlastníctvo či majetok štátu, občanov (napr. štátny majetok, lesy patriace štátu) – uviedlo 32 % respondentov.
V oveľa nižšej miere už boli uvádzané iné kategórie asociácií zo „štátnymi lesmi“: ochrana lesov, prírody (12 %), ťažba dreva (10 %), drevo (8 %), lesníci (horári, hájnici – 7 %), lesný podnik (6 %), kalamita v Tatrách (6 %), kšeftovanie z drevom, rozkrádanie lesov (5 %), devastácia prírody (5 %), hospodárenie štátu s lesmi (4 %), Tatry (4 %), chránené krajinné oblasti, národné parky (4 %) atď.
Názory na hospodárenie štátnych a neštátnych lesov
Pri porovnávaní hospodárenia štátnych lesov a neštátnych lesov si 44 % opýtaných myslí, že hospodária približne narovnako (čo je rovnaký počet v porovnaní s rokmi 2006 a 2005).
20 % respondentov uviedlo, že lepšie hospodária štátne lesy (čo je mierne menej – o 3 % – než v roku 2006, resp. 2005) a takmer rovnaký počet, 19 % respondentov, si myslí, že lepšie hospodária neštátne lesy (čo znamená mierny pokles o 4 percentuálne body v porovnaní s rokom 2006 ale až 7 percentný pokles oproti roku 2005).
17 % opýtaných nevedela na túto otázku odpovedať, čo predstavuje nárast o 6 % v porovnaní s rokom 2006, resp. 7 % oproti roku 2005.
Hodnotenie činnosti štátnych lesov v oblasti ochrany prírody
Za ochranu prírody by štátnym lesom dali najlepšiu známku, tj. „jednotku“, 5 % respondentov (čo je takmer rovnaký počet ako v roku 2006 a 2005). Necelá štvrtina opýtaných (23 %) hodnotila aktivity štátnych lesov v oblasti ochrany prírody známkou „2“, čo je na rovnakej úrovni ako v rokoch 2006 a 2005. Priemernou známkou „3“ hodnotilo štátne lesy 39 % opýtaných.
Známku „4“ dalo štátnym lesom 14 % opýtaných (pokles o 4 % v porovnaní s rokom 2006) a „päťkou“ hodnotili činnosť štátnych lesov 6 % respondentov (nárast
o 4 % v porovnaní s rokom 2006). Na túto otázku nevedelo odpovedať 13 % respondentov, čo je o 7 % viac ako v rokoch 2006 a 2005.
Priemerná známka hodnotenia v roku 2008 je 2,9 a je rovnaká ako v rokoch 2006 a 2005.
Názory na činnosť štátneho podniku lesy SR
Pri výbere názorov, ktoré podľa respondentov najlepšie vystihujú činnosť štátneho podniku Lesy SR, aj v roku 2008 zväčša prevažujú pozitívne názory.
Viac ako polovica respondentov si myslí, že štátny podnik Lesy SR má profesionálny prístup k pestovaniu a ochrane lesa (51 %). Podľa necelej polovice respondentov podnik využíva moderné technológie (48 %), zachováva lesy pre budúce generácie (47 %) a má zodpovedný prístup voči prírode a spoločnosti (44 %). Oveľa menej opýtaných si už ale myslí, že Štátny podnik Lesy SR dbá na slušnosť v komunikácii s verejnosťou (32 %), že v obchodovaní s drevom koná transparentne (22 %), že má dôveryhodné meno a predstaviteľov (21 %). Neutrálny názor – „je tam príliš nebezpečná práca“ – uviedla polovica respondentov (50 %).
Z negatívnych názorov vystihujúcich činnosť štátneho podniku Lesy SR bol relatívne najčastejšie uvádzaný názor, že štátny podnik Lesy SR drancuje lesy zvyšovaním objemu vyťaženého dreva (34 %). 31 % opýtaných si myslí, že štátny podnik Lesy SR hospodári podozrivo, rovnaký počet uvádza korupčné správanie pri obchodovaní z drevom. Konfliktný prístup k ochrancom prírody uvádza 30 % respondentov. Necitlivý prístup k prírode má štátny podnik Lesy SR podľa 17 % respondentov a nekorektne sa správa k zamestnancom podniku podľa 10 % respondentov.
V porovnaní s hodnotením v r. 2006 sú posuny v názoroch verejnosti veľmi nevýrazné (oscilujúce na hranici štatistickej chyby), resp. žiadne. V porovnaní z rokom 2006 sa však zvýšil počet respondentov, ktorí nemali názor na činnosť š. p. Lesy SR (z 9 % na 14 %).
Respondentom bola v tejto otázke predložená sada kartičiek, na ktorých boli uvedené rôzne názory na štátny podnik Lesy SR. Úlohou respondentov bolo vybrať tie názory, ktoré podľa nich najlepšie vystihujú činnosť štátneho podniku Lesy SR. Respondenti mohli vybrať ľubovoľný počet kartičiek (názorov).
Porovnávanie výsledkov z r. 2008 a 2006 je orientačné, pretože v aktuálnom výskume nebol zaradený výrok „je to posledný “socialistický” podnik na Slovensku“ a naopak, bol zaradený výrok „správa sa korupčne pri obchodovaní z drevom“.
Dôveryhodnosť lesníckeho povolania
Podľa viac ako polovice respondentov (53 %) je povolanie lesníka (úplne alebo skôr) dôveryhodné. Približne tretina opýtaných (35 %) toto povolanie považuje aj za dôveryhodné, aj za nedôveryhodné. 8 % respondentov ho považuje za (skôr alebo úplne) nedôveryhodné.
V rebríčku dôveryhodnosti povolaní sa tak spomedzi vybraných povolaní lesníci s 53 % dôverou zaraďujú za hasičov (91 %), učiteľov (76 %), vojakov (72 %) a vodičov MHD (65 %) na takmer rovnakú priečku s lekármi (54 %).
V dôveryhodnosti povolania za lesníkmi nasledujú predavači (41 %), policajti (29 %), novinári (24 %) a sudcovia (22 %).
Resumé
Zásadným poznatkom, získaným na základe výsledkov prieskumu verejnej mienky je fakt, že pohľad verejnosti na štátny podnik Lesy SR sa za uplynulých päť rokov zásadne nemení, resp. že posun vo vnímaní je len veľmi malý. Skúsenosti sociológov však exaktne potvrdzujú, že na vybudovanie kreditu spoločensky zodpovednej a efektívne hospodáriacej spoločnosti je potrebné omnoho dlhšie obdobie. Napriek tomu, že v poslednom období kladie štátny podnik Lesy SR veľký dôraz na prácu s verejnosťou, zásadný posun vo vnímaní verejnosťou sa zatiaľ nedostavil. Príčin je zrejme niekoľko, o ich reálnom dopade by bolo možno diskutovať. Je však viac než isté, že obraz vnímania lesníctva a samotného štátneho podniku je ovplyvňovaný konfrontáciou s mimovládnymi ochranárskymi organizáciami (najmä v súvislosti s veternou kalamitou v novembri 2004 a hynutím smrekových porastov) a „mediálnymi prestrelkami“ medzi koaličnými a opozičnými poslancami (prenájom poľovných revírov, zámeny pozemkov). Tieto skutočnosti svojim spôsobom ovplyvňujú verejnú mienku a bezpochyby aj výsledky jej prieskumov. Je pravdepodobné a reálne, že v prípade, že by Lesy SR nejavili záujem o komunikáciu s verejnosťou, ich kredit by nestagnoval, ale klesal.
Autor: Mgr. Petr Gogola, Lesy SR
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.