Problémy ochrany lesa na Slovensku v roku 2008 a prognóza na rok 2009

Andrej Kunca, Jozef Vakula, Milan Zúbrik

Zdravotný stav lesov na Slovensku je v posledných rokoch určovaný vetrovými kalamitami a kalamitným premnožením lykožrúta smrekového. K ďalším významným škodlivým činiteľom patrí sneh, lykožrút lesklý, lykožrút severský, podpňovka smreková, Chalara fraxinea, tracheomykózne huby na duboch a požiare.

Vývoj náhodných ťažieb
Koncom roka 2004 sa vyskytla vetrová kalamita Alžbeta s rozsiahlymi dôsledkami. Spracovaný objem tejto kalamitnej hmoty podstatne ovplyvnil objem vyťaženej hmoty v roku 2005 a čiastočne aj v roku 2006. Z mnohých dôvodov ponechávaná atraktívna a kalamitná hmota mala zásadný význam pre vývoj sekundárnych škodlivých činiteľov, predovšetkým podkôrnych druhov hmyzích škodcov v rokoch 2005 až 2008. Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe v roku 2008 bol 64,2 %, čo v absolútnej hodnote predstavuje 5,1 mil. m3. Spracoval sa až 2x väčší celkový objem ihličnatej hmoty ako listnatej. V náhodnej ťažbe sa spracovalo až 10x viacej ihličnatej hmoty ako listnatej. Ide o najhorší zdravotný stav lesných porastov (zvlášť smrečín) na Slovensku od roku 1986 (graf 1). Vzhľadom na trend vývoja náhodnej ťažby očakávame pokračovanie zhoršovania tejto situácie aj v roku 2009.

Hlavné skupiny škodlivých činiteľov
V roku 2008 bol podkôrny a drevokazný hmyz najvýznamnejšou skupinou škodlivých činiteľov. Bol to prvý rok v dlhodobej histórii, keď sa spracovalo viacej hmoty napadnutej podkôrnym a drevokazným hmyzom ako abiotickými činiteľmi (graf 2). Hubové patogény a antropogénne činitele poškodili približne desatinu z objemu predchádzajúcich skupín.

Abiotické škodlivé činitele
V porovnaní so situáciou počas ostatného decénia (1998–2007) bol rok 2008, vzhľadom na škody v lesných porastoch spôsobené mechanicky pôsobiacimi činiteľmi, veľmi priaznivý. V podstate sa vyskytli len lokálne vetrové kalamity, vo výnimočných prípadoch snehové polomy. Silný vietor sa Slovenskom prehnal napr. začiatkom marca a spôsobil menšie škody na lesných porastoch hlavne na Záhorí, v oblasti Vysokých Tatier a na Spiši. Okrem toho, pomiestne vetrové kalamity vznikli v oblasti Vysokých Tatier napr. koncom februára, ďalej 14. júna, 28. augusta a 30. októbra.
Na druhej strane treba zdôrazniť, že na Slovensku (hlavne Kysuce, Orava, Vysoké a Nízke Tatry) existuje veľké množstvo fragmentovaných, resp. preriedených starších smrečín (hlavne štvrtá veková trieda a viac), ktoré majú zhoršenú statickú stabilitu. Preto možno očakávať v krátkom období ďalšie rozsiahle vetrové kalamity. Podobne nízku stabilitu majú výchovne zanedbané mladiny, hlavne smrečiny a bučiny. Tu sa predpokladá ich rozvrátenie snehom, najmä v prípade padania jeho ťažkej, tj. mokrej formy.

Podkôrny a drevokazný hmyz
Objem nespracovanej kalamity naletenej podkôrnym hmyzom na celom Slovensku k 31. 12. 2007 predstavoval takmer 0,5 mil. m3, čo bolo 3 krát viac ako v roku 2006 a zároveň historickým maximom. Práve táto skutočnosť mala podstatný vplyv na ďalšie zvyšovanie početnosti podkôrneho hmyzu v roku 2008. Zima v roku 2007/2008 bola mierne chladnejšia, no i tak patrila medzi veľmi teplé zimy. Tieto podmienky umožnili úspešné prezimovanie podkôrneho hmyzu i v štádiu larvy, predovšetkým našich lesnícky najvýznamnejších druhov z čeľade podkôrnikovité (druhy škodiace na smreku). Jarné rojenie vrcholilo v máji, vo vyšších polohách v tomto mesiaci len začínalo. Letné rojenie začalo v nižších a stredných polohách na prelome júna a júla, vrcholilo v druhej dekáde júla. Rojenie prebiehalo masovo na porastové steny tam, kde nedošlo k spracovaniu aktívnych chrobačiarov naletených na jar. Na mnohých miestach bolo silnejšie ako jarné rojenie. V nižších polohách sa vyskytlo i tretie rojenie koncom augusta a začiatkom septembra. Práve mesiac august bol teplotne nadnormálny, na Liptove a Horehroní až silne nadnormálny. Množstvo ponechanej kalamity naletenej lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým v bezzása-hových zónach 5. stupňa územnej ochrany, no v posledných rokoch i v hospodárskych lesoch bez obmedzenia hospodárenia, je i naďalej zdrojom nových generácii podkôrneho hmyzu.
V bezzásahových územiach Tichej a Kôprovej doliny (Vysoké Tatry) zatiaľ nedochádza k poklesu kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom, v roku 2008 tu pribudlo ďalších 35 tisíc m3. Vplyv prirodzených nepriateľov podkôrnikovitých zatiaľ neoslabil populáciu a nespôsobil jej výrazný pokles. Priemerný odchyt lykožrúta smrekového bol 21 tis. ks /1 lapač, u lykožrúta lesklého 39 tis. ks /1 lapač. Bolo zaznamenané dokonca i hynutie chránenej borovice limby.
V Nízkych Tatrách sú vetrom a následne podkôrnym hmyzom najviac postihnuté územia obhospodarované Lesmi SR, š.p. B. Bystrica (Odštepný závod (OZ) Liptovský Hrádok, OZ Beňuš a OZ Čierny Balog). Z neštátnych sú to subjekty hospodáriace na severnej strane Nízkych Tatier od Partizánskej Ľupče až po Liptovskú Tepličku a Lesy mesta Brezno na južnej strane. Vo všetkých menovaných subjektoch je zdravotný stav smrečín veľmi zlý, dochádza tam k odumieraniu rozsiahlych častí svahov a dolín, najmä kde nebola spracovaná vetrová a podkôrniková kalamita.
Vážna situácia na Kysuciach a Orave sa v roku 2008 radikálne nezlepšila a očakávame, vzhľadom na pokračujúce pomalé spracovanie náhodných ťažieb (najmä roztrúsených), opätovný nárast podkôrnikovej kalamity. Podobne i na Spiši pokračovalo plošné hynutie smrekových porastov v Levočských vrchoch a v Slovenskom raji.
V roku 2008 bolo zaznamenané na mnohých miestach rozsiahle hynutie jaseňov štíhlych, ktoré boli atakované hubou Chalara fraxinea. Sekundárne sa na týchto lokalitách premnožuje lykokaz jaseňový (Leperisinus fraxini), ktorý sa stáva následne i primárnym činiteľom. Poškodenie najväčšieho rozsahu bolo zaznamenané v Slánskych vrchoch na OZ Prešov, LS Kokošovce (viac ako 100 ha na jednej lesnej správe).
Zvýšené poškodenie smoliarmi z rodu Pissodes bolo zistené na smreku, na Ochran-nom obvode (OO) Vyšné Hágy (ŠL TANAP) a na jedli na LS Beňuš (OZ Beňuš, Lesy SR,
š.p.). Na jedli sa vyskytli spolu so smoliarmi i lykožrúty z rodu Pityokteines.
Na severozápadnom Slovensku sa v roku 2008 vykonal už po ôsmykrát monitoring u nás nepôvodného (alochtónneho) druhu podkôrneho hmyzu – lykožrúta severského (Ips duplicatus). Jeho výskyt v tejto oblasti sa z roka na rok zvyšoval a najväčšie odchyty do feromónových lapačov sa posúvali od hraničných oblastí s Poľskom a Českom smerom na juhovýchod, do vnútrozemia Slovenska. Medziročný vzostup výskytu je opäť výrazný, keď napr. vlaňajší maximálny odchyt do 1 lapač (9 000 ks) bol minimálne na troch lokalitách prekonaný, a to až o 70 %.
V roku 2008 sa vykonali laboratórne a terénne testy účinnosti biologického prípravku BoVeril na lykožrúta smrekového. Pokiaľ laboratórne testovanie bolo úspešné, v terénnych podmienkach, na klasických lapákoch bol pokus menej úspešný.
V roku 2008 sa inštalovalo 48 tis. feromónových lapačov, pripravilo sa 16 tis. ks klasických lapákov, odkôrnilo sa cca 10 tis. m3 drevnej hmoty a insekticídmi sa ošetrilo 477 tis. m3.

Hubové patogény a ochorenia drevín
Najvýznamnejším hubovým patogénom spolupodieľajúcim sa na odumieraní smrekových porastov sú už niekoľko rokov podpňovky, najmä podpňovka smreková (Armillaria ostoyae). K oblastiam so zvýšeným výskytom a poškodením porastov podpňovkami patrí Orava, Kysuce, Tatry, Spiš a Slovenské rudohorie.
Od roku 2005 zaznamenávame rozsiahle hynutie jaseňov. Príčinou chradnutia je tracheomykózna huba Chalara fraxinea. Objavujú sa stále nové lokality výskytu: Prešov, Sobrance, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Rožňava, Dubnica nad Váhom, Žilina, Žarnovica, Banská Štiavnica, Hriňová atď.
V roku 2008 sa spomalilo šírenie dotichízy topoľovej Cryptodiaporthe populea. Vo výsadbách a kultúrach sa nezaznamenal výskyt nových rán, ako to bolo napr. v rokoch 2005 až 2007.
Ani v porastoch so zastúpením borovice čiernej nebolo zaznamenané pokračovanie odumierania spôsobované hubou pyknidovka beľová Sphaeropsis sapinea. Výskyt červenej sypavky Dothistroma septospora na borovici čiernej bol v rozsahu predchádzajúcich rokov.
V oblasti OZ Palárikovo (LS Podhájska a LS Nitra) došlo k chradnutiu a odumieraniu porastov gaštana jedlého v dôsledku napadnutia hubou Cryphonectria parasitica.
Pomiestne sa zaznamenali príznaky odumierania dubových porastov s typickými tracheomykóznymi príznakmi, najmä v oblasti Rimavskej Soboty v starších porastoch s dechtovitými škvrnami na kôre. Na borovici lesnej (Kláštor pod Znievom) bola zistená huba Brunchorstia pinea. Na chradnutí smreka pichľavého vo vlhkých údoliach popri potokoch sa spolupodieľa aj huba Gemmamyces piceae, pomerne zriedkavý patogén, z územia Slovenska doteraz nepopísaný.

Zver
V roku 2008 došlo k zásadnej zmene v oceňovaní škôd spôsobených zverou na lesných porastoch, pretože ich výpočet sa uskutočnil podľa aktualizovaného metodického postupu. Metodický postup pre výpočet náhrad za poškodenie lesných porastov zverou bol v júni 2008 sprístupnený všetkým organizáciám obhospodarujúcim les na internetovej stránke LOS Banská Štiavnica www.los.sk/zver.html.
Trend nárastu škôd spôsobených zverou pokračoval aj v sezóne 2007–2008. Škody zverou za uvedené obdobie zatiaľ neboli úplne spracované, ale z vyhodnotenia najviac postihnutých 16 okresov vyplýva, že celkové ocenenie škôd v SR výrazne prekročí úroveň predchádzajúcej sezóny 2006–2007 (12,3 mil. Sk). Škody spôsobené zverou na lesných porastoch po prechodnom poklese začali opätovne narastať po roku 1999, čo korešponduje so zvyšova-ním jarných kmeňových stavov aj lovu jelenej zveri. Kým v roku 1999 sa ulovilo 9 916 kusov, v roku 2007 to bolo už 13 961 kusov (nárast o 4 045 jedincov).
Ochrana lesa proti zveri sa robila repelentmi, v menšom rozsahu individuálne mechanicky a oplôtkami.

Antropogénne škodlivé činitele
Z antropogénnych škodlivých činiteľov sa na poškodzovaní lesných porastov podieľajú najmä imisie a lesné požiare.
Zaťaženie lesných spoločenstiev imisiami je pretrvávajúcim problémom hlavne v priemysel-ných oblastiach na spracovanie rudy, magnezitu alebo chemických a energetických závodov. Na znečistení sa ale vysokou mierov podieľajú aj cezhraničné zdroje imisií. V súlade s európskym trendom aj na Slovensku vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (tuhé látky, SO2, NOx, CO) klesá, čo sa odráža aj v poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií.
V roku 2008 bolo evidovaných Požiarno-technickým a expertíznym ústavom 182 lesných požiarov, čo oproti roku 2007 (460 požiarov) predstavuje výrazný pokles. Počet požiarov zásadne ovplyvňuje priebeh počasia a počet bezzrážkových dní najmä v jarnom a letnom období. Celková zhorená plocha za rok 2008 činí 118 ha. Pri lesných požiaroch neboli usmrtené žiadne osoby, dve boli zranené. Najrozsiahlejší požiar vznikol v okrese Galanta a zasiahol 24 ha. Požiar s najvyššou škodou 250 tis. Sk vznikol v katastrálnom území Lučivná. Najviac požiarov bolo evidovaných v okresoch Čadca (36), Poprad (10) a Žilina (8). Najčastejšou príčinou vzniku lesných požiarov bolo zakladanie ohňov v prírode (44), vypaľovanie trávy (30) a spaľovanie odpadov (20).

Prognóza pre rok 2009
K najvážnejším problémom patrí kalamita podkôrneho hmyzu vo všetkých regiónoch Slovenska s výskytom smreka. Najvážnejšie problémy však budú pretrvávať na Kysuciach, Orave, v Tatrách, na Horehroní, Spiši a Gemeri. Zdrojom naletenej a atraktívnej hmoty pre naletenie je nespracovaná kalamita akéhokoľvek pôvodu (vetrová, hubová, podkôrniková atď.).
Okrem celoplošnej podkôrnikovej kalamity predpokladáme:
- pokračovanie kalamity podpňovky smrekovej na Kysuciach, Orave a Spiši;
- udržiavanie na tej istej úrovni hynutie borovice čiernej (napr. Považie);
- výskyt a šírenie tracheomykóznych ochorení jaseňov, dubov a brestov;
- rozšírenie nekróz na topoľoch (Crypto-diaporthe populea) z dôvodu miernej zimy 2007/2008;
- vzhľadom na veľké objemy biomasy na kalamitiskách očakávame opäť rozsiahle požiare.

Táto práca vznikla vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt „Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa“ (ITMS: 26220120008) spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Autoři:
Ing. Andrej Kunca, PhD.
Ing. Jozef Vakula
Ing. Milan Zúbrik, PhD.
Národné lesnícke centrum –
Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Stredisko lesníckej ochranárskej služby
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. , Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. ,
Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.