Výskum podkôrnika dubového na Slovensku

Súčasný stav a výskum

Na výrazné zlepšenie situácie v rokoch 1997-2009 mohlo mať vplyv viacero činiteľov. K najvýznamnejším patrí dôslednejšia porastová hygiena. Stúpol záujem o samovýrobu dreva. Jedným z dôvodov bol rast energií a návrat k tradičnému vykurovaniu na vidieku. Dnes v čase energetických kríz sa k tomu  môže pridať  aj istota vlastného zdroja energie. Pozitívny vplyv na hygienu má aj výroba biomasy a zmena myslenia obhospodarovateľov v postoji k biologicky aktívnej hmote i mŕtvemu drevu vo vzťahu k zlepšeniu životného prostredia vtáctva.

Podkôrny a drevokazný hmyz

Výskumu podkôrnika dubového sa venuje zvýšená pozornosť najmä od roku 2005. Od tohto obdobia bol výskum zameraný najmä na zisťovanie prítomnosti a početnosti podkôrnych škodcov v ťažbových zvyškoch v dubových porastoch. Zistilo sa, že dominancia početnosti podkôrnika dubového predstavuje 90-95% všetkých odchytených druhov. Zvyšok tvorili krasone Buprestidae (najmä rody Agrilus spp.) 2-5 % a fuzáče Cerambycidae (najmä Xylotrechus antilope) 2-5 %. Vyskytli sa aj drevokazné druhy ako Xyleborus monographus, X. saxeseni, avšak ich početnosť bola zanedbateľná. Okrem ťažbových zvyškov boli v rokoch 2007-2009 odobrané vzorky aj z pripravených dubových lapákov na stojato, až do hrúbky 24 cm.

V oboch prípadoch boli podkôrne a drevokazne druhy získavané zo vzoriek fotoeklektorovou metódou. U lapákov nastojato bolo zistené podobné druhové zloženie podkôrnych škodcov ako pri tenších vzorkách  z ťažbových zvyškov. Tieto vzorky boli odoberané z dvoch druhov dubov, z duba žltkastého (Quercus dalechampii) a z duba cerového (Q. cerris). Dub žltkastý sa považuje na Slovensku za najviac napádaný druh duba a naopak dub cerový za najmenej napádaný druh duba, najmä pre jeho hrubú borku. Výskumom bolo zistené, že z ťažbových zvyškov duba žltkastého vyletelo až 4x viac jedincov podkôrnika dubového ako z ťažbových zvyškov duba cerového. Avšak z hrubších vzoriek z dubových lapákov vyletel približne rovnaký počet podkôrnikov zo vzoriek oboch druhov dubov. Je to nový poznatok pretože norma STN 48 2717 (Ochrana lesa proti podkôrnikovi dubovému) uvádza, že dub cerový nie je vhodný na zakladanie dubových lapákov a nie je vyhľadávaný podkôrnikom dubovým pre založenie generácie. Zistilo sa, že podkôrnik obsadil aj najhrubšie prízemkové časti pripravených lapákov z duba cerového s borkou až 3-4 cm.

Parazitoidy a parazitácia

Pri analyzovaní vyletovaných imág počas doby výskumu boli zároveň vyhodnocované aj vyletované parazitoidy. Celkom bolo determinovaných 22 druhov. Dominantnými druhmi boli lumčík Dendrosoter protuberans (Braco-nidae) a chalcidka Entedon leucogramma (Eulophidae). Pri celkovej priemernej hodnote populačnej hustoty podkôrnika dubového podľa vzoriek z jednotlivých plôch od 1,05 do 8,59 jed./dm2 (min-max, 0,39-18,27 jed./dm2) a pri celkovej priemernej hodnote populačnej hustoty parazitoidov podľa vzoriek z jednot-livých plôch od 0,21 do 3,15 jed./dm2 (min-max, 0,17-4,92 jed./dm2) bola vypočítaná priemerná parazitácia jeho lariev od 19,7 do 48,9 % (16,0-51,0 %). Na ťažbových zvyškoch sa s rastúcou populačnou hustotou lariev podkôrnika dubového populačná hustota parazitoidov štatisticky vysoko preukazne zvyšovala (R = 0,44, p < 0,05). Priemerný stupeň parazitácie lariev podkôrnika dubového sa s ich zvyšujúcou sa populačnou hustotou štatisticky vysoko preukazne znižoval (R = -0,22, p < 0,05). Medzi populačnou hustotou parazitoidov a populačnou hustotou lariev podkôrnika dubového vo vzorkách zo stojacich dubových lapákov bola zistená vysoká korelačná závislosť (R = 0,88), ktorá je tiež štatisticky vysoko preukazná (p < 0,05), naopak závislosť priemerného stupňa parazitácie lariev podkôrnika dubového od ich populačnej hustoty vo vzorkách zo stojacich dubových lapákov pri strednej korelácií (R = -0,51) sa ukázala ako štatisticky nepreukazná (p > 0,05).

Analýza požerkov

Analýzou požerkov sa zistilo, že logicky prevládajú požerky podkôrnika dubového. Na vybraných vzorkách z ťažbových zvyškov dubov bola zistená priemerná dĺžka materských chodieb podkôrnika dubového približne 10 mm (4-26 mm). Zistilo sa priemerne 2,0-3,4 zárezov na vajíčka na 1 mm materskej chodby. Odhadovaná priemerná mortalita lariev bola priemere 51,1 až 64,4 %. Na vybraných vzorkách z dubových lapákov bola zistená priemerná dĺžka materských chodieb tiež približne 10 mm (4-25 mm) a priemerne pripadalo na 1 mm materskej chodby 3,1 zárezov na vajíčka. Odhadovaná priemerná mortalita bola až 97,1 % vo vzorkách duba žltkastého a 94,5 % vo vzorkách duba cerového. Uvedené percentá mortality sú pomerne dosť vysoké, čo môže mať za následok nevhodná použitá metóda na chov podkôrnika (fotoeklektory), nevhodné podmienky (presychanie vzoriek) a v neposlednom rade prítomnosť parazotoidov.

Zhodnotenie a pohľad do budúcnosti

Výskumom bola dokázaná vysoká aktivita podkôrnika dubového v sledovaných oblastiach, keď sa vyskytoval takmer v každej odobranej vzorke (viac ako 200 vzoriek, 3–24 cm, z viac ako 10 lokalít západného Slovenska). Do pozornosti dávam jeden výsledok, kedy zo vzorky z ťažbových zvyškov (priemer 5,2 cm, dĺžka 100 cm) vyletelo až 656 podkôrnikov dubových. To ukazuje na obrovský potenciál jeho šírenia pri prípadnom premnožení. Preto z doterajších výsledkov výskumu ako aj poznatkov z praxe sa odporúčajú tieto preventívne opatrenia:

- odstraňovať z porastov vznikajúce „chrobačiare“, choré a chradnúce stromy,

- všímať si obsadenie ťažbových zvyškov podkôrnikom dubovým (odkôrnením určitej časti),

- pri vysokom obsadení ťažbových zvyškov zvoliť vhodné ochranárske opatrenia (pálenie, uhadzovanie ťažbových zvyškov na vlhké, zatienené miesta alebo naopak ukladať na hromady na priame slnko; takto rýchlo preschnú ap.),

- pri obrane zakladať stojace dubové lapáky, resp. na zistenie prítomnosti podkôrnika dubového preventívne monitorovacie lapáky,

- lapáky je vhodné zakladať aj z duba cerového (zistilo sa, že je veľmi dobre obsadzovaný podkôrnikom dubovým),

- materiál do 3 cm môže ostať v porastoch (je pomerne málo obsadený podkôrnikom a rýchlo preschne),

- tam kde nehrozí poškodenie následného resp. materského porastu zvoliť stromovú metódu vyťahovania dreva,

- lesný hospodár by si mal všímať celkový zdravotný stav dubových porastov, dodržiavať čistotu v porastoch (odstraňovanie „chrobačiarov“ a napadnutých ťažbových zvyškov), avšak s ohľadom na ekologický význam mŕtvej biomasy v porastoch a zachovanie biodiverzity hmyzu.

Záverom chcem zdôrazniť, nepodceňme podkôrnika dubového najmä v súčasnej situácii meniacej sa klímy vplyvom globálneho otepľovania, ktoré v plnej miere pociťujeme aj v našich podmienkach, pretože tento škodca už v minulosti dokázal, že má svoj „ničivý“ potenciál a v budúcnosti môžu nastať vhodné podmienky (prítomnosť škodcu, prítomnosť ophiostomatálnych húb, oslabenie dubových porastov suchom ap.) kedy by sa mohla zopakovať situácia HHD. Dôsledné dodržiavanie porastovej hygieny odstraňovaním ťažbových zvyškov, odumierajúcich a odumretých stromov, a tým zlepšovanie celkového zdravotného stavu dubových porastov podľa zásad integrovanej ochrany lesa, by malo byť jednou z priorít moderného lesného hospodára pri zachovaní hospodárskych, ekonomických a hlavne ekologických cieľov hospodárenia.

Autor:

Ing. Juraj Galko, PhD.

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen (NLC – LVÚ Zvolen)

Stredisko lesníckej ochranárskej služby

v Banskej Štiavnici (LOS)

E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Foto: autor