Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska v roku 2009 a prognóza na rok 2010

Vývoj náhodných ťažieb

Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe v roku 2009 bol 58,2 %, čo v absolútnej hodnote predstavuje 4,5 mil. m3 (tab. 1). Spracoval sa až takmer 2 x väčší celkový objem ihličnatej hmoty ako listnatej. V náhodnej ťažbe sa spracovalo až viac ako 10 x viacej ihličnatej hmoty ako listnatej. Pokračuje trend veľmi zlého vývoja zdravotného stavu lesov na Slovensku (Graf 1).

Abiotické škodlivé činitele

V porovnaní so situáciou počas ostatného decénia bol rok 2009 vzhľadom na poškodenie lesných porastov mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmi (vietor, sneh a námraza) relatívne priaznivý. V podstate sa vyskytli len lokálne vetrové kalamity, vo výnimočných prípadoch snehové polomy. Silný vietor (miestami nárazy presahovali rýchlosť 30 m.s-1) sa prehnal západnou časťou Slovenska koncom júla. Spôsobil  škody prevažne v borových  porastoch na Záhorí. Okrem toho, pomiestne  vetrové kalamity vznikli napríklad v oblasti Vysokých Tatier počas jarného a letného obdobia. Pomerne silná lokálna búrka s vypadávaním ľadových krúpov (kamenec) veľkosti ping-pongových loptičiek sa vyskytla 29. 6. 2009 v oblasti severne od Prešova. Poškodenie lesných porastov snehom sa v obmedzenej miere vyskytlo na Kysuciach a Orave, keď už v polovici októbra nečakane napadol ťažký sneh. Snehové polomy v tejto oblasti sa zaznamenali aj začiatkom roka 2009, konkrétne v mesiacoch február a marec.

Podkôrny a drevokazný hmyz

Zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu si najvyššiu pozornosť stále udržiavajú druhy škodiace na smreku a z nich práve lykožrút smrekový. Ani v roku 2009 sa situácia v smrečinách radikálne nezlepšila z dôvo-du vysokého objemu ponechaného (nespracovaného) dreva z roku 2008.

Objem nespracovanej kalamity naletenej podkôrnym hmyzom (najmä lykožrútom smrekovým) na celom Slovensku v roku 2008 predstavoval viac ako 0,8 mil. m3, čo bolo dovtedy nové historické maximum (rok 2007 – 0,5 mil. m3). Práve táto skutočnosť mala podstatný vplyv na ďalšom zvyšovaní početnosti podkôrneho hmyzu v roku 2009, aj keď sa ešte veľká časť hmoty spracovala do jarného rojenia. Množstvo ponechanej kalamity naletenej najmä lykožrútom smrekovým a lykožrútom lesklým v bezzásahových územiach, no v posledných rokoch i v hospodárskych lesoch, bola zdrojom podkôrneho hmyzu v roku 2009.

V roku 2009 boli odchyty do lapačov v Tichej a Kôprovej doline (Ochranný obvod (OO) Podbanské) nižšie, ale výrazné zníženie nebolo zaznamenané. Treba upozorniť, že tu neboli zahrnuté lapače umiestnené v 5. stupni, ktoré chytali výrazne viac lykožrútov ako lapače umiestnené v nižších stupňoch, kde sa opatrenia vykonávali. Piaty stupeň ochrany je najvyšší a najprísnejší stupeň, na území ktorého nie je dovolené napr. zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť pôdny a vegetačný kryt, alebo aj rušiť pokoj a ticho.

Prekvapivo najvyššie priemerné odchyty boli zaznamenané v Ochrannom obvode Podspády, kde sa kalamita v roku 2004 nevyskytla (lykožrút smrekový – 62 tis. imág/lapač). Centrum premnoženia má teda tendenciu sa presúvať do ochranných obvodov východnej časti TANAP. V Tichej a Kôprovej doline bolo zaznamenané pokračujúce hynutie chránenej borovice limby. Veľké problémy sú aj v neštátnych subjektoch TANAP, kde dochádza k plošnému odumieraniu smrečín (okolie Štrbského plesa). Premnoženie lykožrúta smrekovcového (Ips cembrae) má klesajúci charakter, škody v roku 2009 boli na nižšej úrovni, zdá sa, že tento druh pomaly ustupuje.

V Nízkych Tatrách sú podkôrnym hmyzom stále najviac postihnuté územia obhospodarované Lesmi SR, š. p. Banská Bystrica (Odštepný závod (OZ) Liptovský Hrádok, OZ Beňuš a OZ Čierny Balog). Z neštátnych sú to subjekty hospodáriace na severnej strane Nízkych Tatier od Partizánskej Ľupče až po Liptovskú Tepličku a Lesy mesta Brezno, s.r.o. na južnej strane. Vo všetkých menovaných subjektoch je zdravotný stav smrečín veľmi zlý, dochádza tam k odumieraniu celých častí, kde nebola spracovaná vetrová a lykožrútová kalamita. Nespracovanie kalamity pod hornou hranicou lesa bude mať do budúcnosti vážny dopad na znížení hornej hranice lesa a následne negatívny vplyv na mimoprodukčné funkcie lesa.

Vážna situácia najmä na Kysuciach, ale aj na Orave, sa v roku 2009 nezlepšila a očakávame vzhľadom na objem ponechanej hmoty opätovný nárast lykožrútovej kalamity. Tu je priebeh odumierania smrečín odlišný ako vo Vysokých a Nízkych Tatrách, podkôrny hmyz sa tu premnožuje na fyziologicky oslabených stromoch, ktoré sú atakované aj podpňovkou. Obrovské problémy sú tu s neštátnymi neodovzdanými lesmi, kde sa kalamita nespracováva z dôvodu nevysporiadaných vlastníckych vzťahov.

V roku 2009 pokračovalo sekundárne premnoženie lykokaza jaseňového (Leperisinus fraxini), na plochách poškodených hubou Chalara fraxinea. Poškodenie najväčšieho rozsahu sa vyskytuje stále na OZ Prešov, Lesná správa (LS) Kokošovce.

Na Kysuciach v obci Nesluša bolo zaznamenané odumieranie smrekovcov, na ktorom sa podieľal fúzač smrekovcový (Tetropium gabrieli). Tento druhy atakuje predovšetkým oslabené stromy, teda je sekundárnym škodcom. Napáda aj stromy oslabené koreňovými hubami, napr. podpňovkou, ktorá sa tu hojne vyskytuje.

Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) v súčasnosti nespôsobuje väčšie kalamity, avšak treba neustále pripomínať jeho význam ako najvýznamnejšieho podkôrneho škodcu v dubo-vých porastoch a ako významného vektora ophiostomatálnych húb spôsobujúcich tracheomykózu. Najvýraznejšie ochranné opatrenia proti tomuto škodcovi sa vykonali na LS Duchonka, kde v roku 2009 pripravili viac ako 1 000 stojacich lapákov. Zdôrazňujeme, že prevažná väčšina týchto lapákov bola napadnutá silno.

Do celoslovenského monitoringu lykožrúta severského (Ips duplicatus) v rámci š. p. Lesy SR, sa spolu zapojilo 31 lesných správ z 15 odštepných závodov, na ktorých sa inštalovalo spolu 64 feromónových lapačov (FL), navnadených odparníkom ID – Ecolure. Podľa dodaných vzoriek odchytov sa spolu zachytilo takmer 26,5 tis. ks Ips duplicatus, čo v priemere na 1 inštalovaný lapač predstavuje 456,5 ks. Skutočné odchyty sa pohybovali od nuly do 7 180 ks Ips duplicatus (LS Čadca). Výsledky celoslovenského monitoringu Ips duplicatus v š. p. Lesy SR potvrdili dominanciu tohto nepôvodného druhu našich smrekových lesov v severozápadnej časti územia SR. Zároveň však odhalil aj ohniská jeho možného výskytu v ďalších dvoch okresoch (Banská Bystrica a Žiar nad Hronom).

Hubové patogény a ochorenia drevín

V smrečinách v roku 2009 pretrvávali problémy s nárastom patogenity húb rodu Armillaria. Napriek tomu, že v predchádzajú-com roku sme zaznamenali podľa ročných hlásení o výskyte škodlivých činiteľov tzv. Hlásení L 116 mierny pokles objemu napadnutej hmoty touto skupinou patogénov, v lesoch zaznamenávame nárast  poškodzovanie nových výsadieb a  mladých lesných porastov zo zastúpením smreka, jedle a borovice. Taktiež fruktifikácia podpňoviek nebola v minulom roku taká výrazná ako v predchád-zajúcom roku. Príznaky napadnutia porastov podpňovkami zaznamenávame takmer na celom území Slovenska, najmä však v oblasti Kysúc, Oravy, Tatier, Spiša, Slovenského rudohoria a Zamaguria. V niektorých oblastiach Slovenska sa v roku 2009 zaznamenalo odumieranie v dôsledku spolupôsobenia podpňoviek v jedľových porastoch a dubinách.

V porastoch so zastúpením jaseňa došlo v minulom roku k opätovnému nárastu chradnutia a odumierania jaseňa. Odumieranie sa prejavovalo tak v mladinách, ako aj v stredno-vekých  a rubných porastoch. Na napadnutých stromoch sa zaznamenala prítomnosť hubových patogénov (Chalara fraxinea, Cytospora sp.). Často vyskytujúcim  sa sprievodným  príznakom poškodenia sú závrtové a výletové otvory v kôre, v dôsledku napadnutia lykokazom jaseňovým (Leperisinus fraxini). Novým rozsiahlym ohniskom výskytu hynutia jaseňa je oblasť Harmanca (ML Banská Bystrica).

V topolinách došlo k poklesu výskytu dotichízy topoľovej Cryptodiaporthe populea. V porov-naní s predchádzajúcimi rokmi sa príznaky napadnutia objavili len sporadicky  a to len začiatkom vegetačného obdobia v 2 až 3 ročných kultúrach. V priebehu vegetačného obdobia neboli zaznamenané nové lokality jej výskytu.

Zver

Škody spôsobené prežúvavou raticovou zverou za obdobie od 1. 7. 2008 do 30. 6. 2009 (z cca 75 % výmery lesnej pôdy) vo finančnom vyjadrení výrazne presiahli sumu 757 tis. euro (22,8 mil. Sk), čím sa priblížili k najvyšším hodnotám za ostatných 20 rokov. Potvrdil sa stále rastúci trend vývoja škôd, ktorý začal v roku 1999 a od roku 2006 sa podstatne zrýchlil. Zásadným rozdielom v poškodzovaní lesa zverou pred a po roku 2005 bola skutočnosť, že v ostatných 4 rokoch vzrástla výmera lesných porastov poškodených obhryzom a lúpaním kôry, čo mohlo súvisieť so zmenami v obhospodarovaní lesov v prospech podrastného hospodárskeho spôsobu. Obhryzom sú najviac poškodzované smrečiny a bučiny, ale aj ostatné menej zastúpené dreviny, najmä, borovica, jedľa, smrekovec, jaseň, javory a lipy. Napriek rozsiahlym plochám iniciálnych štádií lesa po vetrových kalamitách z ostatných rokov, nie je zjavný trend nárastu poškodzovania mladých lesných porastov. Súvisí to s vysokou úživnosťou počiatočných štádií lesa do ich zapojenia, čo znižuje riziko poškodenia cieľových drevín.

Prognóza pre rok 2010

Predpokladáme pokračovanie kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu v smreko-vých regiónoch Slovenska. K najvýznamnej-ším druhom bude patriť lykožrút smrekový, lykožrút lesklý a lykožrút severský. Posledne menovaný rozširuje svoj areál do smrekových lesov stredného a východného Slovenska.

Hynutie jaseňov spôsobuje huba Chalara fraxinea, sekundárne sa v týchto porastoch bude premnožovať lykokaz jaseňový. Už v najbližších rokoch sa v parkoch a stromoradiach popri cestách môže na takto oslabených jaseňoch vyskytnúť invázny druh Agrilus planipennis, ktorý sa šíri z Ázie cez Rusko na západ Európy a môže urýchliť hynutie jaseňov v Európe. V súčasnosti je jeho výskyt zaznamenaný do 100 km okolo Moskvy.

V roku 2010 očakávame nárast problémov s hynutím dubov. Ich problémy sa môžu vyskytnúť najmä ak nastane v jarnom období deficit zrážok.

Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu „Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa“ (ITMS: 26220120008), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Autoři:

Ing. Andrej Kunca, PhD.

Ing. Jozef Vakula, PhD.

Ing. Roman Leontovyč, PhD.

Ing. Milan Zúbrik, PhD.

Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Stredisko lesníckej ochranárskej služby

E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Foto: Národné lesnícke centrum