Aktuálne výsledky testovania topoľov na Slovensku

V súčasnosti platná rajonizácia bola schválená v roku 2004 v zmysle zákona č. 291/1996 Z. z.

O odrodách a osivách, podľa ktorého sa v prírodných podmienkach Slovenska môže pestovať 5 euroamerických, 1 čierny, 1 biely, 1 americký čierny topoľ a 1 balzamový topoľ.

Vzhľadom k meniacemu sa hydrologickému režimu a požiadavkám trhu (papierenský priemysel, energetické využitie) je potrebné doplňovať tento zoznam o nové klony.

Materiál a metódy

Cieľom práce bolo v súlade so Zákonom č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli prehodnotiť zoznam povolených klonov topoľov, doplniť ho novými klonmi a zaradiť ich do kategórie testovaný a kvalifikovaný.

Pre rajonizáciu topoľov sa využila sieť trvalých výskumných plôch a poloprevádzkových plôch. Celkovo sa hodnotilo 13 výskumných plôch, na ktorých sa nachádzalo 486 klonov topoľov (z nich 311 domáceho topoľa čierneho).

Samotná selekcia topoľov prebehla vo dvoch etapách (Varga, 2000).

I. etapa selekcie

I. etapa selekcie topoľov sa vykonala na výskumných plochách v škôlke Národného lesníckeho centra Zvolen, na Výskumnej stanici v Gabčíkove. Doba overovania bola 2 roky.

Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob rozmnožovania topoľov je vegetatívny spôsob prostredníctvom zimných osových odrezkov. Výsadba osových odrezkov sa uskutočnila do celoplošne pripravenej pôdy v obdĺžnikovom spone s rozostupom medzi radmi 140 cm a v radoch 20 cm. Sadenice sa pravidelne ošetrovali proti burine okopávaním. V polovici mája sa zistila ujatosť a na konci vegetačného obdobia sa vykonalo biometrické meranie. V prvom roku sa zistili len výšky, kým v 2. roku výšky aj hrúbky podľa klonov. Výšky sa zmerali s presnosťou ± 1,0 cm a hrúbky vo výške 1,3 m s presnosťou ± 0,1 cm. Za štandardný klon sa zvolil topoľ Robusta, prípadne ´I-214, čo znamená, že predmetom ďalšieho overovania boli len klony, ktoré dosiahli parametre štandardného topoľa.

Pri zisťovaní zdravotného stavu v priebehu I. etapy selekcie sa hodnotil výskyt najnebezpečnejších chorôb (Chondroplea populea Sacc. et Briard., Marssonina brunnea Ell. et Ev, Melampsora larici - populina Kleb.), ktoré môžu vyvolať vážne defekty už vo fáze sadeníc.

II. etapa selekcie

II. etapa selekcie topoľov sa vykonala na trvalých výskumných plochách. Pri hodnotení rastových parametrov sa postupovalo nasledovne:

- výšky sa merali na všetkých jedincoch v priebehu vegetačného pokoja s presnosťou ±0,1 m.

- hrúbky sa merali vo výške kmeňa 1,3 m s presnosťou ± 0,1 cm.

Vypočítali sa základné štatistické charakteristiky: priemerná hrúbka (d1,3), smerodajná odchýlka pre hrúbku (sd1,3), priemerná výška (h), smerodajná odchýlka pre výšku (sh) a objem stredného kmeňa (v).

Pri energetických porastoch sa na základe variačného koeficientu výšok, zvoleného stupňa pravdepodobnosti a požadovanej presnosti stanovil počet vzorníkov pre jeden klon pre stanovenie dendromasy (nadzemnej časti bez asimilačných orgánov). Pri každom vzorníku sa stanovila v čerstvom a suchom stave stromová hmotnosť. Vzorníky sa sušili do konštantnej hmotnosti v sušičke pri teplote 100 °C. Údaje sa prepočítali na plné zakmenenie a vyjadrili v čerstvom a suchom stave v t.ha-1.

Záverečné hodnotenie  zdravotného stavu sa vykonávalo v priebehu vegetačného obdobia. Sledoval sa výskyt najvýznamnejších biotických faktorov (parazitické a drevokazné huby, bakteriálne ochorenia, prítomnosť hmyzích škodcov), ako aj defoliácia, presychanie vetiev a celkový zdravotný stav.

Sledovala sa tiež prítomnosť príznakov napadnutia, prípadne plodníc jednotlivých druhov parazitických a drevokazných húb. Pri chorobách bakteriálneho pôvodu sa hodnotil výskyt baktérie Erwinia cancerogena Uroš., ktorá vyvoláva hnedý miazgotok, a húb Chondroplea populea Sacc. et Briard. a Marssonina brunnea Ell. et Ev.

Kvalita kmeňov sa ohodnotila na stojacich stromoch v spodnej tretine metodikou Petráša a kol. (2005), kde sa spodná tretina kmeňa rozdelila do kvalitatívnych tried A, B alebo C.

- Trieda A – kmene najvyššej kvality, rovné, nesploštené, bez hŕč, točivosti drevných vlákien, prípadne iných technických chýb. Z hodnotenej časti kmeňov by sa mohli vyrobiť len najcennejšie výrezy.

- Trieda B – kmene priemernej kvality s malými technickými chybami (krivosť, točivosť vlákien), zdravé hrče sú prípustné do 12 cm a nezdravé do 6 cm. Z hodnotenej časti kmeňov by sa mohli vyrobiť kvalitnejšie piliarske výrezy.

- Trieda C – nekvalitné kmene s veľkými technickými chybami (krivosť, točivosť vlákien), zdravé hrče sú prípustné bez obmedzenia, nezdravé do 8 cm. Z hodnotenej časti kmeňov sa môžu vyrobiť hlavne menej kvalitné piliarske výrezy a vlákninové drevo.

Výsledky

Výsledkom komplexného hodnotenia trvalých výskumných plôch, pokusných plôch a poloprevázkových plôch je zoznam klonov topoľov kategórie testovaný (tabuľka 1). Prvá časť tabuľky uvádza vhodnosť (+) pestovania rajonizovaných klonov podľa jednotlivých lesných typov. Lesné typy sú zoradené od najvlhších po najsuchšie. Nachádzajú sa tu všetky lesné typy, v rámci ktorých sa pestujú topole na Slovensku.

Druhá časť tabuľky hovorí o pestovaní daného klonu v jednotlivých formách. Sú totiž klony, ktoré v hustejších sponoch trpia chorobami a iné zase v redších sponoch poškodzuje vietor.

Lignikultúry sa zameriavajú na dopestovanie výrezov zvláštnej akosti pri rubnej dobe 15-20 rokov. Preto sa zakladajú do celoplošne pripravenej pôdy v definitívnom rubnom spone najmenej 6 x 6 m. Produkčným  cieľom v intenzívnych topoľových kultúrach a silvikultúrách sú guľatinové sortimenty. Rubná doba sa pohybuje v medziach 20-25 rokov. Intenzívne topoľové kultúry sa zakladajú v stredných sponoch 3 x 3 až 5 x 5 m. Produkčným cieľom v špeciálnych topoľových kultúrach je vláknina. Rubná doba sa pohybuje v rozmedzí 10 až 15 rokov. Zakladajú sa v sponoch 4 x 2 m, 3 x 3 m, 5 x 3 m. V energetických porastoch je cieľom maximálna produkcia dendromasy (nadzemnej časti bez asimilačných orgánov). Rubná doba sa pohybuje od 1 do 10 rokov. Zakladajú sa vo veľmi hustých (1,0 x 1,0; 1,0 x 0,8; 1,2 x 0,8; 1,5 x 1,0 m) a v hustých (2,0 x 2,0; 2,5 x 2,0 m) sponoch.

Prehľad kvalitatívnych znakov kmeňa a informácie o zdravotnom stave rajonizovaných klonov obsahuje tabuľka 2. U perspektívnych klonov sa vykonali skúšky vlastností dreva. V tabuľke 3 je ich stručný prehľad.

Pôvodný zoznam z roku 2004 sa doplnil o nový klon topoľa P. x euroamericana cv. Koltay.

Záverom

K 31. 12. 2009 mali topole v lesoch Slovenska zastúpenie 0,9 %. Prehľad výmery a zásoby hrubiny bez kôry podľa jednotlivých drevín uvádza tabuľka 4.

Celkovo sa topole pestujú na 16 600 ha (Zelená správa, 2009). Je to pomerne malá výmera, avšak sú oblasti, v ktorých prevládajú vzhľadom na špecifické pôdne a klimatické podmienky. V súčasnosti si nevieme predstaviť lesy v inundáciách riek (Dunaj, Váh, Hron) bez prítomnosti šľachtených topoľov (sekcia Aigeiros), ktoré sú jediné schopné využiť produkčný potenciál týchto stanovíšť. Svedčí o tom aj obr. 1, kde je zaznamenaný výskyt topoľov v porastoch Slovenska.

Jednou z možností zvýšenia stability topoľových monokultúr je postupné nahradzovanie najrozšírenejších klonov ´I-214´ a ´Pannonia´ rovnocennými klonmi pri zabezpečení vysokej produkcie drevnej hmoty. Rajonizácia topoľov vhodných na pestovanie v prírodných podmienkach Slovenska bola preto od roku 1961 viackrát prepracovaná a doplňovaná. V súčasnej dobe platná rajonizácia bola schválená v roku 2004. Bola vypracovaná v zmysle Zákona č. 291/1996 Z. z. o odrodách a osivách, kde § 23, ods. 5 uvádza dve kategórie klonov: rajonizovaný a doporučený.

Prijatím Zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli sa vytvorili pre klony a multiklonálne variety kategórie reprodukčného materiálu: testovaný a kvalifikovaný. V zmysle tohto zákona ako aj Vyhlášky MPaRV SR č. 501/2010 Z. z. bolo potrebné uvedenú rajonizáciu prepracovať a zaradiť klony do menovaných kategórií v zmysle európskych noriem.

Pre topole ako kultúrne dreviny platí, že čím je ich šľachtenie na vyššej úrovni, tým im treba venovať vyššiu pozornosť. Varga (2001) stanovil pre topoľ štyri rovnocenné kritériá, ktoré musí spĺňať každý klon zaradený medzi vhodné na pestovanie:

- vyznačovať sa rýchlym rastom,

- byť odolné voči bakteriálnym a hubovým chorobám,

- vytvárať rovný alebo mierne prehnutý kmeň,

- mať vyhovujúce vlastnosti dreva.

Okrem doteraz uznaných klonov všetky podmienky selekcie splnil klon ´Koltay. Jeho rastové vlastnosti sú porovnateľné s klonom Pannonia. Preto možno očakávať, že v budúcnosti sa zaradí medzi špičkové klony pestované na Slovensku. V Maďarskej republike (Tóth, 2006) patrí medzi povolené klony na pestovanie od roku 1994. Osvedčil sa najmä na piesčitých stanovištiach, kde dosahuje priemerné ročný objemový prírastok 32,9 m3/ha/rok.

V zmysle výsledkov testov klonov topoľov sa doplní Národný zoznam zdrojov lesného reprodukčného materiálu podľa § 13 Vyhlášky č. 501/2010 Z. z.

Východiskový materiál pre dopestovanie sadbového materiálu sa nachádza v klonovom archíve NLC - Výskumnej stanice Gabčíkovo.

Autor: Ing. Martin Bartko

Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Výskumná stanica Gabčíkovo

E- mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Foto: autor