Problémy ochrany lesa na Slovensku

Priebeh počasia a náhodnej ťažby
Na vývoj škodlivých činiteľov v podstatnej miere vplýva aj priebeh počasia. Vzhľadom na to, že v roku 2010 sme zaznamenali najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok a to od roku 1881, a ešte aj v roku 2011 do konca júla pokračovali nadpriemerné úhrny zrážok, tento stav mal značný vplyv na spomalenie vývo-
ja podkôrnych druhov hmyzích škodcov, a naopak, tieto vlhké podmienky zase podporovali rozvoj hubových patogénov. Druhý extrém sa týkal nízkeho úhrnu zrážok v období august až december 2011. Výraznejšia vetrová kalamita nebola zaznamenaná.
Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe v roku 2011 bol 51,54 %, čo v absolútnej hodnote predstavuje takmer 3,9 mil. m3. Ide o pokles objemu oproti roku 2010, a to na úroveň roku 2006. Okresy s vysokým objemom náhodnej ťažby sú predovšetkým v regiónoch Horehronia a Liptova, menej v regiónoch Kysúc, Oravy, Tatier, Spiša a Gemera.

Hlavné skupiny škodlivých činiteľov v roku 2011
Najvýznamnejšou skupinou škodlivých činiteľov v roku 2011 bol podkôrny a drevokazný hmyz a to nielen pre najvyšší objem spracovanej kalamitnej hmoty (1,9 mil. m3), ale aj pre stále vysoký objem nespracovanej kalamitnej hmoty (477 tis. m3). Významnejšie poškodenie lesa abiotickými činiteľmi v roku 2011 neboli zaznamenané, dobrým signálom je nízky objem nespracovanej kalamitnej hmoty. Objem kalamitnej hmoty poškodenej fytopatogénnymi organizmami a antropogénnymi činiteľmi je na úrovni prechádzajúcich rokov.

Abiotické škodlivé činitele
V roku 2011 abiotické škodlivé činitele poškodili 1,877 mil. m3 drevnej hmoty, spracovalo sa 1,784 mil. m3 ostáva spracovať 93 tis. m3. Najvýznamnejším činiteľom bol vietor s 92 % podielom na spracovanej náhodnej ťažbe
(1,6 mil. m3). Podiel ihličnatých drevín na spracovanej náhodnej ťažbe bol 61 %, listnatých 39 %.

Podkôrny a drevokazný hmyz
Podkôrny a drevokazný hmyz poškodil 2,4 mil. m3 drevnej hmoty, spracovalo sa 1,9 mil. m3 (80 %), ostáva na spracovanie 477 tis. m3. Podiel ihličnatých drevín na spracovanej kalamitnej hmote je až 99,3 %. Naj-viac poškodenými regiónmi boli Horehronie, Liptov, Kysuce, Tatry a Gemer.
Najvýznamnejším činiteľom zo skupiny podkôrnych a drevokazných škodcov je lykožrút smrekový s 89% podielom na spracovanej hmote. Gradácia podkôrneho hmyzu kulminovala v roku 2009, posledné 2 roky zaznamenávame retrogradáciu. Vzhľadom na pokles nespracovanej kalamity poškodenej abiotickými činiteľmi ako aj biotickým činiteľmi, predpokladáme pokračovanie poklesu kalamity podkôrneho hmyzu.

Obrana pred podkôrnymi druhmi hmyzu
V roku 2011 sa pripravilo takmer 14 tis. ks lapákov a inštalovalo 29 tis. feromónových lapačov. Ošetrilo sa chemicky 300 tis. m3, najmä vo Vojenských lesoch a majetkoch, š.p.
Najviac obranných opatrení pred podkôrnym a drevokazným hmyzom sa realizovalo pre drevinu smrek a predovšetkým v Žilinskom kraji. Druhou drevinou je dub a tam sa najviac opatrení zabezpečovalo na OZ Prievidza, LS Duchonka.

Fytopatogénne organizmy
V roku 2011 fytopatogénne organizmy poškodili 272 tis. m3 drevnej hmoty, spracovalo sa 247 tis. m3 (90 %), ostáva na spracovanie ešte 25 tis. m3. Najvýznamnejším činiteľom boli podpňovky, spracovalo sa až 210 tis. m3 (90 %). V podstatne vyššej miere boli po-škodzované ihličnaté dreviny (spracovaných 235 tis. m3, čo je 90 % podiel) ako listnaté dreviny (spracovaných 12 tis. ha). Je to najmä kvôli tomu, že z podpňoviek sa prejavuje najmä podpňovka smreková na smreku. Najviac poškodenia lesa sa vyskytovalo na Kysuciach, Orave a Spiši. Podobne ako u podkôrnych druhov hmyzu, aj pri fytopatogénnych organizmoch klesá objem kalamitnej hmoty za posledné 2 roky. Klesá aj objem nespracovanej hmoty, čo bude pozitívne vplývať na zdravotný stav lesov v roku 2012.

Antropogénne činitele
Antropogénne škodlivé činitele poškodili 79,8 tis. m3 drevnej hmoty, spracovalo sa
75,3 tis. m3 (94 %), ostáva na spracovanie ešte 4,5 tis. m3 (Tabuľka 1). Najvýznamnejším škodlivým činiteľom boli imisie (spracovaných 61,5 tis. m3, čo je 81 % podiel). Viac sú poškodzované ihličnaté dreviny (83 %) ako listnaté dreviny.

Prognóza
V roku 2011 neboli zaznamenané významnejšie kalamitné udalosti. Objem kalamitnej hmoty poškodenej jednotlivými skupinami škodlivých činiteľov bol nižší ako v roku 2010, podobne klesá aj objem nespracovanej kalamitnej hmoty. Na tento stav pozitívne vplýval aj priebeh počasia, keďže celý rok 2010 a prvý polovica roku 2011 patrili k obdobiam s nadpriemerne vysokými úhrnmi zrážok. Kvôli vlhkému a chladnému počasiu sa spomalil vývoj podkôrnych a drevokazných škodcov a zvýšila sa aj chorobnosť v ich populáciách.
Vzhľadom na klesajúci trend najmä u podkôrnych druhov škodcov predpokladáme ďalšie zníženie kalamity aj v roku 2012. Problémom sa však stávajú hmyzí škodcovia na kmeňoch a koreňoch ihličnatých sadeníc (Hylobius abietis, Hylastes spp.) v oblastiach po rozsiahlych kalamitách za posledných 8 rokov. Obrana je zložitá a preto je potrebné opatrenia vykonávať dôsledne. Metódy sú uverejnené aj na www.los.sk/usmernenie.html. Už v roku 2012 očakávame výraznejšie poškodenie asimilačných orgánov listnáčov spôsobované mníškou veľkohlavou a v roku 2013 predpokladáme aj potrebu leteckých ošetrení najviac napadnutých porastov. Aj v roku 2012 bude pokračovať hynutie jaseňov spôsobované hubou Chalara fraxinea a hynutie smrečín spôsobované podpňovkou smrekovou.
Výskyt škodlivých činiteľov je v značnej miere ovplyvňovaný priebehom počasia, ktoré dlhodobo prognózovať človek nedokáže.
Aj menej významné poškodenie, napr. ľadové krúpy, môže mať ďalekosiahle dôsledky, napr. nekrózy kôry borovíc, duglasiek atď. Pravi-delná kontrola a včasná obrana je základom zabezpečenia dobrého zdravotného stavu zostávajúceho lesa.
Práca vznikla aj vďaka finančnej podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových štádií (ITMS: 26220220120) 50 % a vďaka finančnej pomoci z Agentúry na podporu výskumu a vývoja projektu APVV-0045-10 „Biologické metódy regulácie populačnej dynamiky hmyzu premnožujúceho sa na smreku a duboch“ 50 %.

Autoři:
Ing. Andrej Kunca, PhD.
Ing. Milan Zúbrik, PhD.
Národné lesnícke centrum
Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Stredisko lesníckej ochranárskej služby
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.