Drviče nežiaducich nárastov s hydrostatickým prenosom energie

Richard Hnilica, Valéria Messingerová, Michaela Hnilicová, Miroslav Stanovský

Príspevok v LP 2/2013 sa zaoberal problematikou mechanizácie prác pri pestovnej činnosti, ktorá je vo väčšine prípadov zabezpečovaná univerzálnymi kolesovými traktormi, ktoré sa využívajú ako bázové stroje. Okrem uvedeného spôsobu je pre pohon adaptérov možné použiť aj iné bázové stroje (pásové traktory, lesné kolesové traktory). Tento príspevok by chcel naznačiť možnosti využitia týchto bázových strojov, s ich hydrostatickým prenosom energie. Súčasťou je aj ucelený prehľad v súčasnosti vyrábaných adaptérov využívajúcich hydrostatický prenos energie.

K základným mechanizovaným spôsobom práce pri zakladaní a výchove lesa patrí kultivácia prostredia pomocou rôznych mechanizmov (mulčovače, drviče nežiaducich nárastov) a príprava pôdy (pôdne frézy). Tento príspevok je pokračovaním predchádzajúceho príspevku, ktorého obsah bol zameraný na využitie drvičov nežiaducich nárastov.
Na pohon drvičov nežiaducich nárastov v lesnom hospodárstve sa v prevažnej miere využíva ako bázový stroj univerzálny kolesový traktor (ďalej len UKT). Tu je tiež dôležité spomenúť, že tieto bázové stroje využívajú pre pohon adaptérov hlavne vývodový hriadeľ, čiže prenos energie zabezpečuje mechanický prevod. Okrem uvedeného mechanického prenosu energie je pre pohon takýchto adaptérov využívať aj hydrostatický prenos energie, z čoho vyplýva využitie širšieho spektra strojov ako adaptérov pre mechanizáciu prác pri zakladaní a výchove lesa. Táto práca by mala dať základný prehľad o možnosti využitia hydrostatického prenosu energie medzi bázovým strojom a adaptérom. Konkrétne sa práca zaoberá prehľadom hydrostaticky poháňaných drvičov nežiaducich nárastov.

Dosiahnuté výsledky
Z pohľadu vybavenosti traktorov adaptérmi pre jednotlivé činnosti možno jednoznačne konštatovať, že najväčšia pozornosť je doposiaľ venovaná traktorom univerzálnym, lesné kolesové traktory (ďalej len LKT) sa využívajú predovšetkým pri výrobe dreva.
K základným adaptérom, ktoré sa využívajú pri pestovnej činnosti, patria drviče nežiaducich nárastov. Tieto adaptéry sú hlavne riešené ako prídavné zariadenia za UKT. Okrem spomenutého bázového stroja UKT ako nosiča adaptérov sa v poslednej dobe rozširuje aj využitie hydrostatického pohonu a tým sa zvyšuje škála bázových strojov zabezpečujúcich pohon adaptérov. K takýmto strojom patria hlavne pásové traktory (obr. 1). Zároveň sa začína uvažovať aj o LKT, ktoré vďaka svojej priechodnosti a svahovej dostupnosti sú vhodné ako bázové stroje pre nesenie takýchto adaptérov.
Ako už bolo spomenuté, pohon adaptérov môže byť riešený niekoľkými spôsobmi. Prenos krútiaceho momentu z bázového stroja na adaptér je zabezpečený mechanicky alebo hydrostaticky.
Drvič nežiaducich nárastov sa používa na likvidáciu nežiaduceho drevinového alebo burinového nárastu na viacročných holinách, prípadne iných plochách, ktoré treba zalesniť. Hrúbka likvidovaného materiálu sa pohybuje až do 50 cm, v závislosti od použitého prídavného zariadenia. Zariadenie pozostáva z rámu s jedným horizontálne rotujúcim valcom, na ktorom sú výkyvne uložené kladivká (príp. iné pracovné ústrojenstvo) a z pohonu rotujúceho valca.
Prenos krútiaceho momentu z kĺbového hriadeľa na rotor drviča v tomto prípade je hydrostatickým spôsobom prenosu energie (Obrázok 2). Hydraulický prenos môže byť z hľadiska umiestnenia riešený ako jednostranný alebo obojstranný.
Prenos krútiaceho momentu z kĺbového hriadeľa na rotor adaptéra je zabezpečený pomocou hydrostatickej alebo pomocou hydrodynamickej sily. V tomto prípade sa krútiaci moment od motora bázového stroja prenáša na hydrogenerátor, ktorý ho premieňa na hydraulickú energiu. Hydro-generátor funguje na princípe vysokotlakového čerpadla, ktoré vytvára tlak kvapaliny v okruhu. Jeho hlavnými charakteristikami sú jeho geometrický objem a vyvinutý tlak. Od hydrogenerátora sa tlaková energia prenáša pomocou príslušných hydraulických vedení k hydromotoru. Hydro-motor je svojou konštrukciou podobný ako hydrogenerátor, len zmenou zapojenia je jeho funkcia opakom hydrogenerátora, a teda premieňa hydraulickú energiu na mechanickú (v tomto prípade na krútiaci moment). Hydrogenerátor môže priamo prenášať krútiaci moment na rotor, ale vo väčšine prípadov je medzi ne vradený mechanický prevod, ktorý môže byť reťazový, ozubený alebo remeňový. Následne je z mechanického prevodu krútiaci moment prenášaný na rotor drviča nežiaducich nárastov. Výhody a nevýhody tohto spôsobu prenosu energie vyplývajú zo samotného hydraulického prenosu, a teda hlavnými výhodami sú vysoká odolnosť proti preťaženiam, jednoduchá montáž a zapojenie, naproti tomu medzi nevýhody radíme náročnú údržbu, možnosť poškodenia tesnenia alebo hydraulického vedenia a následný únik hydraulického média do okolitého prostredia, a teda aj do pôdy.
Počet adaptérov, ktoré využívajú hydrostatický prenos energie stúpa. Prehľad drvičov nežiaducich nárastov využívajúcich na pohon hydrostatický prenos energie je uvedený v tabuľke 1.

Záver

Záverom je možné konštatovať, že bázové stroje s hydrostatickým prenosom energie sú svojou konštrukciou a využitím vhodnými bázovými strojmi pre pohon adaptérov pre mechanizáciu prác pri zakladaní a výchove lesa. K danému výsledku sa došlo vychádzajúc z prehľadu súčasného stavu využitia hydrostatického prenosu energie na pohon adaptérov pre pestovnú činnosť. Využitie hydrauliky na prenos energie významne rozširuje škálu strojov, ktoré je možné použiť pre nesenie adaptérov, konkrétne drvičov nežiaducich nárastov.
V uvedenom prehľade nebolo možné uviesť podrobnejší rozpis jednotlivých adaptérov z dôvodu obmedzeného rozsahu príspevku. Podrobnejšie informácie je možné získať u autorov príspevku.
Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia vedeckého grantového projektu APVV-0145-10 "Vývoj adaptérov pre mechanizáciu prác pri zakladaní a výchove lesa".

Autoři:
Ing. Richard Hnilica, Ph.D.,
Ing. Michaela Hnilicová
Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky, Technická univerzita vo Zvolene,
E-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript. ,
Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.
prof., Ing. Valéria Messingerová, CSc., Ing. Miroslav Stanovský, CSc.
Lesnícka fakulta,
Technická univerzita vo Zvolene,
E-mail: messingerová@tuzvo.sk,
Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Foto: Richard Hnilica

LMDA lesnický a myslivecký digitální archiv

Digitální archiv časopisů

Archiv časopisů Lesnická práce od roku 1922 je nyní k nalezení na adrese: lmda.silvarium.cz

Zpracovaná data lze prohlížet v digitální knihovně prohlížeče Kramerius 5, který je standardem národních knihoven. Data budou postupně doplňována s určitým zpožděním oproti aktuálnímu vydání.

Každý návštěvník může zdarma využívat pro vlastní (nekomerční) potřebu data LMDA pro vyhledávání informací obsažených v digitalizovaných titulech.